Popis:
Postavenie sociológie v systéme spoločenských vied
(sociológia ako veda)
Veda, vedecký výskum .....
Veda je vysoko odborná špecifická činnosť človeka, ktorá je zameraná na získanie systematických poznatkov o určitej vymedzenej oblasti, je to analyticko-syntetická poznávacia činnosť, prostredníctvom ktorej je uskutočňované štúdium objektov reálnej skutočnosti s presne vymedzenými metodologickými postupmi a prostriedkami
Veda je teda systematický spôsob poznania skutočnosti (reality); objektom tohto poznávania môžu byť predmety, udalosti alebo ľudia
Veda obsahuje sumu poznatkov, ale je zároveň i proces generovania týchto poznatkov pomocou určitých pravidiel, metód
Veda je komplexný mnohostranný (spoločenský) jav
Veda:
Je to činnosť (systematická, ....)
Je to súhrn poznatkov, metód a faktov
Sú tu inštitúcie, ktoré sú späté s vedeckou činnosťou
Je jedna z foriem spoločenského vedomia (vedecké a nevedecké poznanie, svet poznáva a vysvetľuje čo najobjektívnejšie, systematicky ..., na rozdiel od náboženstva, umenia a pod. )
Veda má svoju štruktúru:
prírodne vedy, technické vedy, humanitné vedy, spoločenské vedy ....
Veda má svoju inštitucionálnu stránku (pracoviská, vedci, ....) a aj preto je veda aj objektom záujmu sociológie – sociológie vedy
Čo je to teda sociológia ako veda?
Sociológia je taká veda (taká systematická poznávacia činnosť), ktorá skúma život človeka v spoločenských súvislostiach, skúma spoločenské inštitúcie (a nielen tie ...)
...
Kľúčové slová:
sociologia
kultúra
základné pojmy
Obsah:
- I. Postavenie sociológie v systéme spoločenských vied
Sociológia ako veda
Vymedzenie predmetu a funkcií sociológie
Systém sociologických disciplín
II. a Základné sociologické pojmy:
Sociálny status
Sociálna rola
Sociálna organizácia (inštitúcia)
II. b. Vývojové typy spoločností
Definovanie pojmu spoločnosť
Podoby spoločnosti z hľadiska vývojových etáp
Pojem spoločensko-ekonomická formácia
Spoločnosť archaická, tradičná, moderná a spoločnosť postmoderná
III. a. Kultúra
Kultúra z pohľadu sociológie
Typy kultúr
Zložky kultúry
III. c. Proces socializácie
Pojem, chápanie socializácie v rôznych sociálnych vedách
Socializácia v optike sociológie
IV. a. Sociálna štruktúra, sociálna stratifikácia a sociálna zmena
Charakteristika pojmov sociálna štruktúra, sociálna diferenciácia, sociálna stratifikácia, triedna štruktúra , sociálna zmena sociálna stratifikácia
IV. b. Sociálne skupiny
Sociálne skupiny (vymedzenie, hlavné znaky, triedenie sociálnych skupín, štruktúra skupiny, ....).
IV. c. Rodina ako sociálna kategória
Poslanie a hlavné funkcie rodiny
Typológia rodín
Hodnota rodiny v životných orientáciách moderného človeka
Premeny rodinných rolí v modernej spoločnosti
V. a. Kolektívne správanie
Formy združovania (sociálne agregáty, umelé sociálne kategórie, komunity)
Kolektívne správanie (pojmy: kolektivity – hlavné druhy kolektívneho správania)
Dav a typológie davu, teórie davového správania
V. b. Sociálne hnutie
Vymedzenie sociálneho hnutia
Druhy sociálnych hnutí
Vývojové štádiá sociálneho hnutia
V. c. Sociálna zmena
Teória sociálnej zmeny
Formy sociálnej zmeny
Faktory brániace sociálnej zmene
V. d. Deviácia a sociálna kontrola
Deviácia (sociálna konformita, a nonkonformita)
Klasifikácia sociálnych deviácií
Sociálna kontrola
VI. Sociológia a politika – sociológia politiky (vybrané problémy,...)