Popis:
Vedenie, ako súčasť riadenia, je dôležitá a najvýznamnejšia časť každodennej práce vedúceho. Nepretržite sa tu prelínajú také súčasti vedenia, ako je zodpovednosť, delegovanie právomocí, plánovanie, kontrola, hodnotenie výkonu, riešenie konfliktov, vytváranie tímov, ktoré sú významné pre realizáciu vytýčených úloh. Komunikácia a spôsob komunikácie je určujúcim faktorom, nakoľko vedenie je práca s ľuďmi vis - a - vis. Vyplýva z toho množstvo otázok pre proces a spôsob vedenia. Ako môžem prácu urobiť najefektívnejšie? Aký je
„najlepší“ štýl vedenia? Ako vybudovať vzťahy medzi členmi pracovného tímu, ako vzťahy voči mne, voči organizácii a jej cieľom? Ako zabezpečiť lojalitu pracovníkov voči organizácii? Kedy mám načúvať podriadeným a kedy im nariaďovať? Čo je motivačným činiteľom pre pracovníka, existuje univerzálny činiteľ? Ak sa veľmi spriatelím s mojimi ľuďmi, stratím ich rešpekt? Ako používať svoju moc a autoritu pri odmeňovaní a trestaní?
Odpovede na tieto a ďalšie otázky dali štúdie, experimenty a výskumné správy. Ukázalo sa, že nie je možné vo všeobecnosti vytvoriť len niekoľko jednoduchých záverov, týkajúcich sa formy a spôsobu správania vedúceho. Vedenie nie je jednoduchý súbor vlastností, charakterizujúci dobrého vedúceho. Efektívne vedenie je závisí od vedených ľudí, úloh tímu, prostredia, podmienok a samozrejme od vedúceho. Niektorí ľudia sú tvoriví a nezávislí, preto vyžadujú nedirektívny prístup, iní chcú silných a dominantných vedúcich. Úloha môže mať rôzne úrovne zložitosti, nároky na kooperáciu členov tímu, vyžaduje pracovníkov s odlišnými schopnosťami. Správanie vedúceho determinuje správanie pracovníkov a opačne, správanie pracovníkov určuje správanie vedúceho. Táto dynamika vzájomnej interakcie má pritom smerovať k tomu najdôležitejšiemu - plneniu daných úloh pri optimálnom výkone skupiny, jej členov a vedúceho. To vyžaduje také správanie vedúceho, ktoré udrží, ale aj zvýši sebavedomie pracovníkov, podporí a rozvíja vzájomnú komunikáciu. Výsledkom je stotožnenie sa s cieľmi organizácie, ich realizácia. Premietnuté do spôsobov vedenia, umožní to pružne reagovať na zmeny a nové podmienky. Poznať a pochopiť túto dynamiku bez behaviorálnych vied je obtiažne.
Kľúčové slová:
riadenie
vedenie
selfmanažment
neverbálna komunikácia
verbálna komunikácia
motivovanie
kritka
konflikt
Obsah:
- Úvod
1.Vedenie
1.1 Riadenie a vedenie:
1.2Proces vedenia
2.Teórie vedenia
2.1 Teória rysov osobnosti
2.2Teória interpersonálnych vzťahov (human relation)
2.3Teória x a y (d. mcgregor)
2.4 Situacionistický prístup
2.5 Teória z (william ouchi)
2.6 Nové vedenie
3.Osobnosť vedúceho
3.1 Rysy osobnosti
3.2 Selfmanažment
4. Štýly vedenia
4.1 Autoritatívny:
4.2 Demokratický:
4.3 Liberálny (laissez faire):
4.4 Grid
4.5 Situacionistický štýl (zohľadňuje zrelosť pracovníkov)
4.6 Transformujúce vedenie
4.7. Transakčné vedenie
5. Sociálna percepcia
5.1. Špecifiká sociálnej percepcie
5.2 Komponenty procesu sociálnej percepcie
5.3 Priebeh procesu sociálnej percepcie
5.4 Dôvody nesprávneho nevnímania
5..5 Vzťah správania a jeho percepcie na spoznávanie človeka
6. Komunikácia
6.1 Spätná väzba
6.2 Načúvanie
6.3 Verbálna komunikácia
6.4 Neverbálna komunikácia
7. Role vedúceho
7.1 Motivovanie
7.2 Teórie motivácie
7.3 Stratégie zvyšovania motivácie
7.4 Delegovanie
8. Kontrola
8.1 Typy kontrol
9. Hodnotenie
9.1 Kritéria hodnotenia
9.2 Postup hodnotenia
9.3 Hodnotiaci rozhovor
9.4 Chybný pracovný výkon
10. Kritika
10.1 Kritický rozhovor.
10.2Spôsoby podávania kritiky vedúcimi.
11. Konflikt
11.1 Druh konfliktov
11.2 Dôsledky pracovných konfliktov pre organizáciu.
11.3Zvládanie interpersonálnych konfliktov
11.4Prístup k riešeniu konfliktov