Vznik a vývin slovenského jazyka

♦ do 8. stor. – spoločný jazyk všetkých Slovanov praslovančina. Praslovanský jazyk bol spoločný jazyk Slovanov počas niekoľkých sto rokov, ale neexistuje ani jedna písomná pamiatka. Praslovanský jazyk mal hlásky, ktoré sa v slovenčine nezachovali, napr. tvrdý jer a mäkký jer. Chýbali spoluhlásky h, f, ale mal navyše polomäkké spoluhlásky ć, ź atď. V prvých storočiach nášho letopočtu sa z praslovanského jazyka začali formovať jednotlivé slovanské jazyky. V základnej slovnej zásobe slovenčiny je dodnes veľa pôvodne praslovanských slov, napr. z oblasti prírody: hora, zem, blato, slnko, buk, lipa atď.; z oblasti príbuzenských vzťahov: otec, syn, ujo, dedo, muž, žena atď.; z oblasti ľudského tela: koleno, hlava, ruka, noha, črevo, krk, kosť atď.; pomenovania činností: orať, žať, siať. Najstaršie slová v našej slovnej zásobe sú najkratšie.