Základy filozofie

Ak by sme sa na to spýtali veľkých filozofov, dostali by sme možno od každého trochu inú odpoveď. Všetko môže byť predmetom filozofie, čo sa týka sveta okolo nás a človeka. Týmto sa zaoberajú i iné vedy, ale filozofia snaží sa ich zaradiť do všeobecných súvislosti, hľadá ich spoločný zmysel a spája výsledky jednotlivých vied v jednotný obraz sveta, svetotonázor. Nie je jednoduché definovať filozofiu. Filozofia je pojem, ktorý vznikol historicky a stále sa ešte vyvija. Práve problémy, ktoré sa vynorili pri vývoji ľudského ducha a pokusy ich riešiť tvoria vlastný predmet filozofie.
Immanuel KANT na konci svojho života sa vyjadril, že svojim dielom chcel dať odpoveď na tri otázky :
Čo môžeme vedieť - čo máme vedieť - v čo smieme veriť
Ide totiž o otázky, ktorými sa zaoberal a zaoberá každý mysliaci človek. Prvá otázka sa týka ľudského poznania, aký je svet a čo o ňom môžem vedieť. Druhá otázka sa týka ľudského jednania, ako mám viesť svoj život, o čo sa môžem a mám rozumne usilovať, ako sa mám chovať k iným.
Tretia otázka sa týka ľudskej viery, pýta sa na veci o ktorých sa nevie, či je možné o nich niečo presné zistiť, ale ktoré na nás doliehajú, ak chceme dať nášmu životu nejaký zmysel. Existencia vyššej moci, nesmrteľnosť, slobodná vôľa, ale aj otázky súvisiace s náboženstvom sú tiež predmetom filozofie.

Keby sme sa chceli pozrieť na dejiny filozofie z hľadiska týchto otázok, zistili by sme, že sa objavovali v opačnom poradí, ako ich nachádzame u Kanta. Človek sa najprv začal zaujímať o otázky života a smrti, posmrtného života, Boha alebo božstiev. Z nich potom vyplynuli otázky hľadania nejakých zásad správania, snaha o poznanie, čo je pre človeka užitočné a o poznanie mravných zásad a až potom sa objavili otázky o možnostiach, prostriedkoch a hraniciach ľudského poznania.