Antická kultúra

Európska kultúra ako ju poznáme dnes, má svoje korene v antike. Slovo Európa sa objavuje už v 8.storočí pnl v texte, ktorý je pripisovaný Homérovi. Starý grécky mýtus hovorí o fénickej princeznej Európe, ktorú unesie Zeus na Krétu. V starých mýtoch je Ázia krajina bohov a Európa krajina ľudí. V Európe je božská múdrosť, ázijská spiritualita, transformovaná na ľudské myšlienky.
Európa e oblasťou, ktorá preberá a transformuje z Ázie i náboženstvo, ale rozvíja vedu, nenáboženské umenie, novú sociálnu organizáciu a vzťahy. Rodí sa v nej slobodná osobnosť.
Základy vývoja Európy sú položené v kultúre gréckej, rímskej a v kresťanstve. Európska kultúra nevzniká zblížením jednotlivých kultúr, ale z klasickej civilizácie starého Grécka. Rozklad rodovej a kmeňovej spoločnosti prebieha v Grécku rýchlejšie ako v krajinách starovekého Východu. Roľnícke občiny sa rozkladajú, výrazne silnie obchod vo vnútri polis i medzi nimi. S tým súvisí bohatstvo kontaktov s inými civilizáciami.
Starogrécka civilizácia prináša veľký progres v rozvoji osobnosti. Kým civilizácie starovekého Východu sú typické naturálnymi, pokrvnopríbuzenskými, patriarchálnymi vzťahmi jednotlivcov, v Grécku nadobúdajú čoraz väčší význam vecné vzťahy. Celistvosť polis vyjadrená jej mravnou substanciou, neskôr ústavou, je zachovaná i v Grécku. Jej charakter sa však mení a čoraz väčší priestor získava osobná iniciatíva.