Parvoviróza a ušné ochorenia psov

Pôvodcom PchP je psí parvovírus (Canine parvovirus-2).
Čeľaď - Parvoviridae, Podčeľaď - Parvovirinae, Rod - Parvovirus
V súčasnosti je choroba globálne rozšírená, čo svedčí o jej extrémnej kontagióznosti.

95% dospelých psov má voči vírusu protilátky a klinické prejavy choroby nie sú pozorované. Morbidita a mortalita šteniat je obmedzená na vek 8-15 týždňov, čo zodpovedá dobe parciálneho (totálneho) vymiznutia materských protilátok.
Akútna neonatálna parvovírusová myokarditída sa vyskytuje
veľmi zriedka. Častejší je výskyt parvovírusovej enteritídy.

Rezervoárom a prameňom nákazy sú samotné psy. Uplatňuje sa najmä horizontálny prenos infekcie - orofekálne, pričom ku kontaktu môže dôjsť aj nepriamo (človek, obuv, hmyz,...). Vírus je vylučovaný fekáliami ale aj močom, slinami a zvratkami
...