Popis:
1. Úvod
„Riadenie je reťazec rozhodovacích procesov!“
Objekt skúmania: Zložitý systém, komplex, rozsiahly systém, zložitý
kybernetický systém, ergatický systém, zložité hierarchicko – organizačné
systémy.
Cieľ: zostavenie matematického modelu pre účely riadenia, formalizácie
rozhodovacích procesov
Vývojové etapy:
parametrický opis aj s viaczložkovými vektormi (nejasný obraz o situácií v systémoch),
formalizácia jednotlivých rozhodovacích postupov a procesov, ktoré sú podstatnou časťou riadiacich algoritmov.
Podmienka: Vznik novej vednej disciplíny „kybernetika“
-Norbert Wiener (nový systémový pohľad)
-A. Hartley (už existujúce poznatky)
-C. E. Shannon (už existujúce poznatky)
-J. von Neumann (už existujúce poznatky)
-O. Morgenstern (už existujúce poznatky)
-Rosenblueth (už existujúce poznatky, neurofyziológ)
Základné kategórie:
systém(definícia) – Systém je účelovo definovaná množina prvkov a väzieb medzi nimi,
informácia (definícia) – Teória informácií sa zaoberá vyjadrením stupňa novosti, nepredvídateľnosti v informačnom procese,
riadenie (definícia) – Cieľavedomé zasahovanie do činnosti systému.
Rozvoj kybernetických ideí na systémových základoch priniesol nasledovný
výsledok:
„Celok je viac ako obyčajný súbor prvkov“ Aristotelov princíp.
Vývoj kybernetiky:
- N. Wiener: „Kybernetika je prenos informácií a regulácia v človeku a v stroji.“
okruh chápania kybernetiky : človek – stroj
aspekt chápania kybernetiky : prenos informácií a riadenie.
Ďalšie definície:
A. J. Poletajev
W. R. Ashby
A. N. Kolmogorov
V. Gluškov: „Kybernetika je veda o všeobecných zákonoch transformovania informácií v zložitých systémoch.“
Súčasná orientácia:
Zložité systémy, ergatické systémy, pozostávajúce zo značného počtu ľudí
a technických prostriedkov, ktoré sa nachádzajú v cieľovo – orientovanom
stave (cieľavedomý vzťah) – R. L. Ackoff....
Kľúčové slová:
rozhodovanie
zložitosť
rozhodovacie procesy
zložité systémy
formalizácia
modelovanie
metódy rozhodovania
expertné systémy
umelá inteligencia
aplikácia expertných systémov
Obsah:
- Úvod
2 Rozhodovacie procesy v zložitých systémoch a ich význam
2.1. Štruktúra zložitých systémov
2.2. Všeobecná charekteristika rozhodovacích procesov
2.3. Zložitosť, neurčitosť a komplementarita v systémoch
2.4. Formalizácia, opis a modelovanie
2.5. Úrovne abstrakcie pri opise a formalizácií komplexov
2.6. Teória optimálnych a vyhovujúcich rozhodnutí
2.7. Normatívna, deskriptívna a interaktívna rozhodovacia teória
2.8. Základný model rozhodovacích procesov
2.9. Základné metódy rozhodovania
2.10. Rozhodovacie procesy, umelá inteligencia, výpočtová inteligencia
2.11. Štruktúry rozhodovacích procesov
2.12. Pojem situačný a situačná klasifikácia
2.13. Expertné systémy a ich využitie
2.14. Rozhodovacie procesy v systémoch CIM
3 Riadenie zložitých systémov
3.1. Základné metódy riadenia zložitých systémov
3.2. Situačné riadenie zložitých systémov
3.3. Formátorové riadenie komplexov
3.4. Ľudský činiteľ v riadených komplexoch
3.5. Prístup umelej inteligencie k riadeniu komplexov s využitím metodiky situačného riadenia
3.6. Aplikácia situačného riadenia a rozhodovacie procesy pri riadení zložitých systémov
4 Umelá inteligencia a výpočtová inteligencia pri diagnostikovaní a projektovaní zložitých systémov
4.1. Použitie expertných systémov v diagnostike
4.2. Aplikácia expertných systémov pre diagnostikovanie a situačné riadenie automatizovaného technologického pracoviska pre plošné tvárenie
4.3. Aplikácie expertných systémov pri projektovaní montážnych systémov
Záver