Samova ríša - prezentácia

Spoľahlivé.

Samova ríša bol štátny útvar (nadkmeňový zväz) Slovanov v strednej Európe zhruba v rokoch 623-658. Viedol ho (asi franský) kupec Samo.

Všetky súdobé informácie o Samovej ríši pochádzajú len zo správy v tzv. Fredegarovej kronike. Neskoršie (tendenčné a v tomto bode nespoľahlivé) správy sú z väčšej časti odvodené od nej. Úryvok z Fredegarovej kroniky:
˝Keď Slovania zvaní Vinidi s vojskom zaútočili proti Hunom, kupec Samo postupoval s nimi vo vojsku. A tu preukázal takú veľkú schopnosť proti Hunom, že to vzbudilo obdiv, a nesmierny počet z nich bol pobitý mečom Vinidov. Vinidi, spoznajúc Samovu užitočnosť, zvolili si ho za kráľa nad sebou a šťastlivo panoval 35 rokov. Za jeho vlády Vinidi viedli mnohé vojny proti Hunom. S jeho rozvahou a schopnosťou Vinidi vždy porazili Hunov. Samo mal 12 žien z pokolenia Vinidov, s ktorými splodil 22 synov a 15 dcér. V roku 631 Slovania nazývaní Vinidmi v Samovej ríši usmrtili veľký počet franských kupcov a olúpili ich o tovar. To bol začiatok roztržky medzi Dagobertom a Samom, vládcom Slovanov. Keď potom Austroázijci obkľúčili hrad Vogastisburg, kde sa opevnili veľmi početné oddiely Vinidov, v trojdňovom boji boli tu mnohí z Dagobertovho vojska pobití mečom a ostatní zbabelo sa odtiaľ vrátili do svojich sídiel. Potom Vinidi viac ráz vtrhli do Durínska a do ostatných krajov Franského kráľovstva a plienili. Ešte aj Dervan, knieža národa Srbov, ktorí pochádzali z rodu Slovanov a už dávno patrili ku kráľovstvu Frankov, pridal sa so svojími ľuďmi k Samovmu kráľovstvu.˝