Súdna moc – Ústavné právo I.

Súdna moc je jedným z troch pilierov tradične ponímanej štátnej moci. Obsahová stránka pojmu súdna moc je v teórii štátu stotožňovaná s obsahovou stránkou pojmu súdnictvo. Súdna moc, resp. súdnictvo predstavuje súbor osobitných mocenských nástrojov, ktoré sú zamerané na ochranu fyzických a právnických osôb pred zneužívaním a nelegálnym uplatňovaním štátnej moci.

Súdnictvo je špecifickou činnosťou štátu dôsledne využívajúcej jeden z aspektov štátnej moci – vynútiteľnosť výkonu súdnych rozhodnutí nezávisle od vôle povinných subjektov. Súdnictvo môže existovať len vo väzbe na štát. Je funkciou štátu, ktorá je realizovaná špecifickými štátnymi orgánmi nezávisle od ostatných zložiek štátnej moci. Jej podstatou je garantovať prostredníctvom výkonu súdnictva spravodlivosť a zákonnosť vo vnútorných a vonkajších vzťahoch verejného práva a súkromného práva.

V moderných ústavných a právnych štátoch dneška je za neprípustnú považovaná zásada „denegatio iustitiae“ – odmietnutie spravodlivosti. Súd nemôže odmietnuť prerokovať a rozhodnúť súkromnoprávny spor len preto, že na daný prípad sa nevzťahuje žiadna právna norma. Súd v takomto prípade, t. j. prípade výskytu medzery v práve, musí použiť pri aplikácii práva analógiu.