Technológie automatizovanej výroby

FLEXIBILITA VÝROBY A JEJ ATRIBÚTY

Pružná automatizovaná výroba má výraznú systémovú podobu a spája výrobnú a informačnú techniku do novej technológie. Systémový prístup je založený na tom, že skúmanie a modelovanie objektu zahrňuje jeho rozklad (dekompozícia) na elementárne prvky z hľadiska funkčného pôsobenia a začlenenia v štruktúre systému.

Z aspektov homogénnosti štruktúry sa rozlišujú 4 základné typy systémov:
štandardné, dobre štrukturalizované, slabo štrukturalizované, neštrukturalizované.

Jednoduché (prosté, zložené) a zložité systémy

Ako jednoduché alebo determinované sa označujú všetky systémy, ktorých konštrukcia a funkcia sa zakladá na využívaní známych fyzikálnych, technologických a iných zákonitostí, ktoré je možné popísať deterministickými prostriedkami.

V strojárskej výrobe sa systémy skladajú z veľkého počtu homogénnych prvkov zatriedených do neveľkého počtu klasifikačných tried. Medzi prvkami existujú relatívne jednoduché vzťahy. Systémy sa charakterizujú ako zložené a skúma sa v nich súbor prvkov ako celok. Zákonitosti funkčného chovania sa zložených systémov sa dajú podrobne skúmať a matematicky popísať.

Flexibilná (pružná) výroba patrí medzi zložité systémy.
Za podstatné znaky zložitého systému sa považujú:
- závislosť funkčnej činnosti systému od okolia,
- účelnosť zložitého systému, ktorá je zameraná na jeden resp. skupinu náročných cieľov,
- permanentná zmena vnútorných procesov v systéme a potreba ich stabilizácie,
- princíp adaptivivty, založený na snímaní premenlivosti procesov v systéme a stabilizovaní procesu,
- informačná povaha procesov v systéme, ktoré majú vždy istú mieru novosti, nepredvídavosti, ktorá sa prejavuje ako proces prenosu a výmeny informácií vo vnútri systému a vo väzbe na okolie,
- neostrosť, ktorú prejavujú mnohé zložité systémy,
- zložitý systém je spravidla jedinečný.

Rozhodovanie je základným klasifikačným znakom pre rozpoznávanie hraníc medzi jednoduchými, zložitými a inteligentnými systémami.
...