Učenie fyziokratizmu

Fyziokratizmus vychádzal z princípu prirodzeného poriadku a ľudskej prirodzenosti. Myšlienka prirodzeného poriadku a prirodzeného práva človeka zaujala už filozofov v antike (Sokrates, Platón). Nadviazali na ňu aj predstavitelia scholastiky v stredoveku (T. Akvinský), a precizovali ju najmä tzv. filozofi prirodzeného poriadku (J. Lock). Vo fyziokratickej teórii sa výchova ľudí a ich vzdelávanie stalo súčasťou poznávania a chápania ek. javov a procesov. Francoise Quesnay zdôrazňoval, že zákonitosti prirodzeného poriadku sú poznateľné vďaka dostatočnému vzdelaniu.

Len vzdelaní jednotlivci môžu pochopiť pôsobenie prírodných zákonov. Na fyziokratizmus možno nazerať ako na učenie, ktoré prvýkrát vnímalo vzdelanie ako nevyhnutný predpoklad ek. rozvoja. Ekonomické učenie fyziokratizmu vyvrcholilo v diele Turgota, kt. sformuloval zákon klesajúcich výnosov. Za produktívne už považoval aj priemysel a obchod. Kapitál chápal ako produktívny výrobný faktor a úrok vysvetľoval ako dôsledok produktívnosti kapitálu (spájal výšku úrokovej miery s veľkosťou kapitálu). Na rozdiel od fyziokratov, ktorí kapitál chápali ako zálohy do pôdy (pôvodné vklady kapitálu), ktoré môžu byť vo forme fixných záloh (budovy, stroje, dobytok) alebo ročných záloh (mzdy, suroviny, osivo). Myšlienkami fyziokratizmu bol silne ovplyvnený Adam Smith a Karl Marx, kt. cituje jeho princípy vo svojom diele „Das Kapital“. Fyziokratizmus tak môže byť považovaný za prvú dobre rozvinutú ekonomickú teóriu.