Geografický popis územia:Nitra leží na rozmedzí Podunajskej pahorkatiny a Tríbečského pohoria. V povodí rieky sa stretáva nížinná a hornatá časť Slovenska. Zobor, pozostávajúci zo žulového jadra a vápencového obalu, sa tiahne zo severnej strany, s veľkým prevýšením do nížiny a predstavuje orientačnú dominantu pre široké okolie. Rieka Nitra pramení na južných svahoch Malej Fatry a ústí do Malého Dunaja pri Komoči. Z pravej strany priberá väčšie prítoky Nitricu, Bebravu, Radošinu a z ľavej strany ...

Téma astronómia je mne osobne veľmi blízka, pretože už od malička snívam, že sa raz stanem astronómom, a že budem môcť niekedy preniknúť do tajov nočnej oblohy. Uplynulo už pár rokov od toho, čo mi v hlave skrsla táto myšlienka, ale pre mňa je to stále najväčší sen. Rád čítam astronomické časopisy a chodievam po okolitých hvezdárňach, a tým sa vo mne ešte viac prehlbuje záujem o túto veľmi starú, ale o to zaujímavejšiu vedu. To je asi jediný dôvod, prečo som si za tému Stredoškolskej odbornej...

Hviezdna obloha púta na seba pozornosť ľudí už od nepamäti. Je nevyčerpateľnou studnicou nových poznatkov, estetického cítenia a bohatstva, ktoré patria bez rozdielu každému z nás. Môžeme na nej bez akýchkoľvek pomôcok vidieť veľa rôznych úkazov a objektov. Stačí k tomu iba náš zrak. Tým, ktorí chcú vidieť viac a ďalej do hĺbky hviezdneho sveta, je dobrým pomocníkom ďalekohľad. V každom väčšom meste je ľudová hvezdáreň, alebo aspoň astronomický krúžok, v ktorom si môžeme prístupnými ďalekohľadmi...

SLNEČNÁ SÚSTAVA Okolo nášho Slnka obieha deväť planét, viac než 60 mesiacov, milióny asteroidov a iných kamenných telies a nespočetne veľa komét. Spolu tvoria slnečnú sústavu, ktorá vypĺňa priestor s priemerom 15 biliónov kilometrov. Najbližšie k Slnku je oblasť v tvare disku, kde sa nachádzajú planéty. Za nimi, vo vonkajších oblastiach slnečnej sústavy je sférická oblasť Oortovho mračna komét. Planéty sa okolo Slnka pohybujú po elipsách. Jeden úplný obeh okolo Slnka predstavuje dráhu plan...

Slnečnú sústavu tvorí Slnko a všetko, čo obieha alebo putuje okolo neho: planéty Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún, ďalšie malé planétky, kométky (malé telesá nepravidelného tvaru, tvorené zmesou ľadu, zmrznutého oxidu uhličitého a kremičitými minerálmi - najznámejšou je Halleyho kométa) a veľké množstvo menších kameňov a prach. Telesá Slnečnej sústavy sú priťahované k Slnku gravitačnou silou. Táto sila spôsobuje, že ich dráhy sa zakrivujú, preto planéty obiehajú po uzavre...

Vesmír pozostáva až zo 100 miliárd galaxií, z ktorých každá obsahuje 100 miliárd hviezd. Predpokladá sa, že vesmír vznikol veľkým výbuchom nazývaným veľký tresk, ktorý sa odohral asi pred 15 miliardami rokov. Pri tejto udalosti vznikla všetka hmota a energia vesmíru v zlomku sekundy v oblasti menšej, než je zrnko hrozna. Odvtedy sa vesmír stále rozpína. Priestor medzi planétami je vyplnený zvyšným materiálom z obdobia, keď sa formovala slnečná sústava. Galaxie sú obrovské sústavy hviezd ...

História projektu MIR: Je treba podotknúť, že už od polovice osemdesiatich rokov, očakával svet vypustenie nového sovietského laboratória. Stanica Saljut 7 (štart 19. apríla 1982, plánovaná životnosť štyry až päť rokov) toiž začala pomaly dosluhovať. Aj keď bolo vypustenie Miru očakávané, mnoho sa o ňom nevedelo. Snáď len tolko, že pôjde o ďaľší kvalitatívny skok dopredu.Objavili sa i úvahy o tom, že nová stanica (označovaná ako Saljut 8) sa spojí s predchádzajúcim Saljutom 7, a to čelný...

19. storočie už umožnovalo aj konať a nielen snívať. Významnými objavmi prispel Rus Konstantin Ciolkovskij(1857-1953). Za otca modernej kozmonautiky je ale pokladaný Robert Hutchings Goddard, ktorý 16. marca 1926 vystrelil prvú raketu moderného typu. Po príchode 1. a 2. svetovej vojny sa ale zdalo, že výskumy a vývoje budú prerušené, ale opak bol pravdou. Zatiaľ čo v Sovietskom zvaze vznikali na raketovom princípe slávne "kaťuše", v Nemecku sa konštruovali za prispenia génia Wernera vo...

Astronómia Astronómia je veda skúmajúca kozmicke telesá, ako sú planéty, hviezdy, kométy a čierne diery s použitím ďalekohľadov a kozmických sond. Najstaršie civilizácie pozorovali hviezdy a planéty s cieľom určiť príchod ročných období. Boli to však starí Gréci, ktorí ich ako prví začali skúmať vedecky. Slovo astronómia pochádza z dvoch grećkych slov znamenajúcich ,,hviezdne zákony“.

Jupiter je najväčšou planétou v slnečnej sústave

Najjednoduchšie je začať statickou fotografiou oblohy a úkazov na nej. Na to potrebujeme fotoaparát, najlepšie jednookú zrkadlovku na kinofilm s vymeniteľným objektívom. Vymeniteľné objektívy nám umožnia snímať rôzne veľké zorné pole a neskôr využijeme samotné telo fotoaparátu na fotografovanie cez ďalekohľad. Samozrejme môžeme použiť aj fotoaparát na väčší formát, napríklad 6x6, na začiatok aj dvojokú zrkadlovku (Flexaret, Yashica). Expozičné časy v astrofotografii nie sú vždy také krátke, akým...

Hubblov vesmírny ďalekohľad (HST) predstavuje jeden z najväčších technologických úspechov 20. storočia. Nie je síce najväčším ďalekohľadom, ale je umiestnený mimo rušivých vplyvov zemskej atmosféry. Práve preto jeho prostredníctvom získavame množstvo predtým nedosiahnuteľných záberov. Pozornosť najširšej verejnosti priťahujú práve tieto nádherné obrázky, takisto ako oprava jeho chybnej optiky mimoriadnou výpravou raketoplánu.

Nebeská sféra je vhodnou pomôckou na určovanie polôh nebeských telies na oblohe a na opísanie ich denného pohybu. Nedáva však predstavu o priestorovom rozložení telies. Aby sme mohli opísať skutočné polohy telies vo vesmíre, musíme k dvom sférickým súradniciam, rektascenzii a deklinácii, pripojiť i súradnicu tretiu, vzdialenosť. Vo vesmíre však nevystačíme s našou dobre známou hlavnou jednotkou vzdialenosti v medzinárodnej sústave jednotiek SI, s metrom. Telesá sú vo vesmíre jedno od druhého tak...

Sonda Galileo je kombinovaná umelá družica Jupitera a atmosferická sonda. Je významnou medziplanetárnou expedíciou NASA v deväťdesiatich rokoch. Štyri prelety sond Pioneer a Voyager už v minulosti poskytli viacero stručných informácií o tejto obrovskej planéte, o jej nezreteľných prstencoch a spoločenstve najmenej 16 mesiacov. Galileo podstúpil sériu toľkých odkladov (však nakoniec opustil Zem s vyše 7 ročným oneskorením), že neustále rastúce náklady na udržanie projektu, takmer spôsobili jeho...

Lidstvo na celé Zemi spotřebuje každou vteřinu 10 TW (terrawattů), což je 10 000 000 000 000 wattů. Z čeho tuto energii vlastně získáváme? Po zralé úvaze dojde většina z nás zřejmě k názoru, že převážně z fosilních paliv. Ale dnes je už jasné, že tyto zdroje energie nemají žádnou budoucnost. Za prvé jsou nečisté, drahé, znečišťují životní prostředí a za druhé jich velmi rychle ubývá. Dnešním tempem vyčerpáme ložiska fosilních paliv za velmi krátkou dobu. Už je opravdu na čase poohlédnout se po j...

Či sa mladí rojkovia neotáčali na nočnú oblohu a nepredstavovali si, že cestujú k tým vzdialeným blíkajúcim hviezdam? Je to ľudský osud, napísal ruský raketový vedec Konstantin Ciolkovskij (1857-1935), ,,položiť nohu na pôdu asteroidu, nabrať rukou horninu z Mesiaca..." Ciolovskij urobil viac, a neostal iba pri snoch. Jeho nové myšlienky obsahovali aj návrh, že rakety by mali mať stupne tak, aby mohla palivova nádrž po spotrebovaní paliva odvrhnutá preč - čo je pri súčasných kozmických leto...

Slnko je naša najbližšia hviezda. Je od Zeme vzdialené približne 150 miliónov km a raketou, ktorá by letela rýchlosťou 1000 km/h by sme naňho doleteli za 17 rokov. Zrodilo sa takmer pred 5 miliardami rokov z plynového oblaku tvoreného vodíkom, héliom a prachom. Vplyvom vlastnej gravitácie sa tieto zložky zmrštili, čím sa ich teplota zvýšila natoľko, že tam začali prebiehať jadrové reakcie, ktoré prebiehajú dodnes. Je zložený z troch štvrtín vodíka a jednej štvrtiny hélia iné prvky sú zastúpené m...

Slnečná sústava začala vznikať asi pred 5 miliardami rokov z oblaku medzihviezdneho plynu a prachu. Pôsobením gravitácie sa oblak začal zmršťovať a uprostred vytvoril hustú plynovú guľu, gravitácia potom spôsobila, že oblak rotoval stále rýchlejšie. Pri otáčaní sa splošťoval a uprostred sa vytvoril disk. Táto hustá oblasť sa zahriala natoľko, že v nej začali prebiehať termonukleárne reakcie a stala sa našou miestnou hviezdou, Slnkom. Medzitým sa z hmoty v disku vytvorili menšie telesa slnečnej s...

Najstaršie svedectvá o pozorovaniach nebeských telies, ako aj prvé nesporné astronomické poznatky nachádzame u starých kultúrnych národov, akými boli v Ázii Sumeri, Babylončania a Číňania, v Afrike Egypťania, v Amerike Mayovia, v Európe Briti. Obrábanie pôdy a pestovanie poľnohospodárskych plodín si vyžiadali usadlý spôsob života a veľmi skoro aj snahu pochopiť a predvídať pravidelne sa opakujúce javy prírody a oblohy.

Pulsar je rychle rotující neutronová hvězda, která vysílá pravidelné záblesky (pulsy) v různých druzích elektromagnetického záření (od gama až po rádiové). Doba mezi dvěma záblesky (perioda) může být několik málo milisekund až několik sekund. Pulsary jsou závěrečným stádiem v životě hvězd. Nazývají se podle toho, že jejich záření se jeví pozorovateli tak, jakoby se periodicky vypínalo a zapínalo, tedy jako pulsy. Je to způsobeno tím, že směrují své vyzařování do úzkého kužele a vlivem vlastní ro...