Prieskum detskej reči

Prieskum detskej reči som uskutočnila v detskom domove v Trnave, na pošte a v autobuse na troch 4-ročných deťoch.

Kristínka

Pohľad mi hneď padol na dieťa s veľkými čiernymi očami s čiernymi na ježka ostrihanými vlasmi. Spýtala som sa najprv na meno. Očakávala som chlapčenské, lebo som si myslela, že je to rómsky chlapček. „Klistínka“ povedalo dievčatko trošku nesmelo. „Koľko máš rokov?“ Chvíľku bola Kristínka ticho, až keď som sa znovu spýtala povedala: „Štyli“. „Chodíš rada do škôlky? - Áno“. „Čo sa ti dnes snívalo?“ Dievčatko bolo ticho, asi nechápalo čo sa pýtam. „Keď si sa ráno zobudila na čo si sa najviac tešila? - Do škôlky“: odpovedalo stručne dievčatko a trošku sa pousmialo. Zdalo sa mi, že už začína byť smelšia. „A na čo si sa najviac tešila do škôlky? - Že sa budem hlať“. Kristínka sa zrazu rozhovorila o tom, ako sa v škôlke hrajú: „Na doktolov. To si dám takto také (a ukázala na ústa, nevedela ako má nazvať masku na ústa). A ešte sa hláme na vojakov. To takto bežíme (a hoci sedela ukázala ako si dá ručičky k telu a naznačila beh). Tiež sa hláme, to sú tam také štyli stoličky a my utekáme okolo a učiteľka zobele stoličku. Už som aj vyhlala ale som aj plehlala“. Spýtala som sa, aký darček by ju potešil. Povedala, že kočialik s bábikou.
Dievčatko viac krát použilo výraz také, takéto a rukou naznačilo a ukázalo napríklad na tvár. Kristínka rozprávala nesmelo, robila pauzy, vo výslovnosti jej robila problém hláska r ktorú zamieňala za hlásku l. Slovnú zásobu mala slabú a pomaly reagovala na kladené otázky.