Vodík (lat. Hydrogenium) - písomná práca z chémie

Vodík objavil H.Cavendish v roku 1776. V prírode je rozšírený vo forme zlúčenín, predovšetkým ako voda. V molekulovej forme ako H₂ sa vyskytuje najmä vo vysokých vrstvách atmosféry. Jeho podiel v zemskej kôre vrátane vodného a vzdušného obalu je 0,88 % hmotnostného.
V zlúčeninách sa môže vyskytovať ako jednomocný anión alebo ako atóm viazaný kovalentnou väzbou, pričom môže vyť viac-menej kladne polarizovaný. Vodík je prvým členom periodickej sústavy prvkov. Atómy vodíka majú najjednoduchšiu elektrónovú konfiguráciu 1s¹, najmenšiu hmotnosť a najmenší polomer. Má tri izotopy, ktoré sa líšia počtom neutrónov v jadre. ¹₁H ľahký vodík ( protium ), ²₁H ťažký vodík deutérium D je dvakrát ťažší než obyčajný vodík prócium. Na 5000 atómov prócia pripadá jeden atóm deutéria. Voda v ktorej je namiesto prócia deutérium sa nazýva ťažká voda D2 O. Fyzikálne vlastnosti má odlišné od normálnej vody. Mrzne pri 3,8°C a vrie pri 101,4°C, hustotu má 1,056. V obyčajnej vode sa nachádza v množstve 0,02%. Pri odparovaní ľadovcov sa hromadí v posledných zvyškoch vody a ³₁H rádioaktívny vodík Trícium T , superťažký vodík, je trikrát ťažší než prócium. Je to rádioaktívny nuklid s polčasom 12,5 roka, ktorý je vlastne žiarič beta. V obyčajnej vode sa vyskytuje len v stopách. Používa sa na značkovanie organických látok pri výskumoch, na značkovanie vôd, pri zisťovaní ich prietoku horninami v baniach. Vzniká aj účinkom kozmického žiarenia na vodík, ktorý sa nachádza vo vyšších sférach ovzdušia a tak sa dostáva do dažďovej vody, snehu a do srieňa.
...