Základy fuzzy logiky

Človek sa vždy snažil popísať veci čo najpresnejšie. Ak niečo nevie úplne popísať nastáva problém. Už starí filozofi sa zaoberali problémom neurčitosti. Napríklad paradox z antického Grécka : „Majme malú hromadu kameňov. Ak pridáme jeden kameň, dostaneme opäť malú hromadu. Teda každá hromada kameňov je malá.“ Takisto aj Brit Bertrand Russel poukázal na mnoho paradoxov. Napríklad paradox holiča, ktorý si dal na dvere vyvesiť štít s textom: „Holím všetkých a zároveň iba tých mužov, ktorí sa neholia sami.“ Prísne logicky vzaté, kto potom holí holiča? Snaha dosiahnuť za každú cenu presnosť môže v skutočnosti viesť k nepresnosti. Neurčitosť, nepresnosť či nejasnosť sú ale súčasťou života.
V roku 1965 L. A. Zadeh publikoval článok „Fuzzy sets“, ktorý zahájil rozvoj modifikovanej teórie množín, tzv. fuzzy množín. Fuzzy, čo v preklade znamená neurčitý, nejasný, hmlistý, nepresný alebo vágny. Teória fuzzy množín bola spočiatku prijatá s nedôverou. Hovoriť o nepresnosti v matematike sa zdá byť v priamom rozpore so storočnou predstavou o jej absolútnej presnosti. Avšak teória fuzzy množín a fuzzy logika sú presné matematické disciplíny poskytujúce prostriedky pre modelovanie zložitých procesov, pri ktorých sa nepresnosť iba toleruje. Fuzzy logika v osemdesiatych rokoch ponúkla aplikácie najmä v riadení a regulácií. Najviac ju začali rozvíjať Japonci. V súčasnosti existuje niekoľko tisíc aplikácií využívajúcich fuzzy logiku, s ktorými bežní ľudia prichádzajú do styku napríklad holiaci strojček, fotoaparát, práčky, ...