Akvinský - prirodzená a zjavená teológia

O tom, aké mená môžeme o Bohu uvádzať.
Je dôležité si uvedomiť, čo sa dá o Bohu povedať a čo nie. Čo môžeme vypovedať výhradne len o Bohu alebo súčasne o Bohu a iných veciach. Bohu nemôžeme priradiť názvy, ktoré sú podobné obyčajným tvorom, iba ak podobenstvom alebo obrazne. Lebo všetko sú to mená, ktoré označujú stvorené veci, ako človek alebo kameň, pretože každému druhu náleží vlastný spôsob dokonalosti a bytia. Aj akékoľvek mená označujúce vlastnosti vecí, ktoré sú zapríčinené vlastnými základmi druhov. Preto sa nemôžu vysloviť o Bohu, iba ak obrazne. Ak sa niektoré dokonalosti vyjadrujú najlepším spôsobom, a tak sú pre označenie samotného Boha vhodné,vyjadrujú sa o Bohu ako o vrcholnom dobre, prvom súcne a podobne. Čo sa týka spôsobu označenia, každý názov má nejaký nedostatok, pretože menom vyjadrujeme veci takým spôsobom, akým chápeme intelektom. Náš intelekt však začína poznanie so zmyslami vnímateľného, kde je sa rozlišuje tvar a majúci tvar, kvôli zloženiu látky a tvaru. V týchto veciach sa nachádza jednoduchý tvar, nedokonalý. Pri každom takomto uvedenom mene, sa vzhľadom k spôsobu označovania nachádza nedokonalosť, ktorá Bohu neprináleží. Ak je nejaká označená vec Bohu nejakým spôsobom obzvlášť vhodná, napríklad pri názve “doborta”, ktorý označuje niečo o sebe súce. A keďže dobro je zjavné, tak sa s ohľadom na to Bohu neupraví žiaden názov. Tieto mená, ako vraví Dionysius sa môžu o Bohu tvrdiť alebo popierať.