Antonín Zápotocký - česko-slovenský politik a komunistický prezident

Po vzniku Československa založil ľavicové krídlo vnútri sociálnych demokratov spolu s Bohumírem Šmerálem a Josefem Hakenem.
Po vzniku samostatného Československa sa Zápotocký stal jedným zo zakladateľov ľavicovej frakcie v sociálnej demokracii a sa stal organizátorom robotníckych rád.
Na prácu boľševíkov sa Antonín Zápotocký išiel pozrieť v lete 1920, kde ho ľavicové krídlo sociálnej demokracie vyslalo do epicentra ruskej revolúcie a občianskej vojny.
Zápotocký v tom čase o Moskve povedal toto:
Moskva je ustaraná a zešlá, sú tam rozpadavajúce sa fasády domov, zaprášené, prázdne výkladné skrine, rozbité sklá, vytrhaná dlažba, rozbitý asfalt.
Na tejto ceste sa Zápotocký stretol s Leninom, bolo to veľmi dôležité stretnutie, Lenin mu dal akýsi pud nedotknuteľnosti. Je to totálny rozkol sociálnej demokracie a vznik komunistickej strany. Nechýbalo málo a Československo mohlo zažiť podobnú revolúciu ako Rusko.
Z fešáckeho kriminálu píše domov o politike, podieľa sa na písaní väzenského časopisu.
V roku 1920 sa zúčastnil 2.kongresu Komunistickej internacionáli.
V decembri 1920 sa zaradil medzi hlavných organizátorov generálneho štrajku v Kladne a zúčastnil sa pokusu o ľavicový puč. Za túto činnosť bol deväť mesiacov väznený. Antonín Zápotocký bol prepustený až na amnestiu prezidenta Tomáša Garriqua Masaryka.
Na jar 1922 je vďaka amnestii Masaryka opäť na slobode. Antonín Zápotocký dostáva poslanecký mandát a udrží si ho po celú dobu prvej republiky. Konečne získal poslaneckú imunitu a mohol hovoriť, čo chcel.
Behom prvej republiky bol Zápotocký niekoľkokrát zatknutý, ale stačilo ukázať poslanecký preukaz a už bol na slobode.
Na zakladajúcom zjazde Komunistickej strany Československa preto nebol, ale zobrazil ho vo svojom románe Rudá zaře nad Kladnem. Zároveň bol i cez osobnú neúčasť zvolený do straníckeho vedenia. Bol tak členom najužšieho vedenia i poslancom za komunistov.
...