Architektúra počítačov a mikropočítačov

Počítač (computer) je podľa definície stroj na číslicové a logické spracovanie údajov, ktorý pracuje podľa programu vopred uloženého do pamäti.
Procesorom (CPU - central processor unit) sa rozumie základná jednotka počítača, t.j. logický automat pre spracovanie informácii, obsahujúci hlavne aritmetickú (ALU) jednotku a riadiacu jednotku. Je to vlastne "počítač bez hlavnej pamäte a a bez periférnych zariadení". Mikroprocesor je CPU vyrábaný technológou veľkej integrácie. Procesory sa oceňujú predovšetkým podľa:
• Rýchlosti CPU (v Hz)
• Efektivita mikrokódu, charakterizujúca počet krokov potrebných na vykonanie jednej inštrukcie (napr. vynásobenie dvoch čísel).
• Počet inštrukčných kanálov, udávajúci maximálny počet inštrukcii, vykonávateľných počas jedného taktu procesora (napr. 4).
• Šírka slova (v počte bitov) určuje jednak maximálne číslo, ktoré je schopný procesor spracovať počas jednej operácie a tiež udáva veľkosť dátovej zbernice procesora, ktorá slúži na prenos dát do a z procesora.
• Interná cache pamäť, ktorej použitie si vyžiadala nutnosť prispôsobiť prístupovú dobu pamäti k taktu procesorov. Interná cache pamäť je súčasťou procesora. Medzi procesor a operačnú pamäť sa vkladá tzv. externá (L2, sekundána) vyrovnávacia pamäť (s kapacitou 32 - 1024 kB), označovaná ako cache pamäť
• Veľkosť adresovateľnej pamäte, ktorá udáva veľkosť pamäte, ktorú je schopný procesor používať. V programe býva zadaná ako tzv. logická (virtuálna) adresa. Táto virtuálna adresa sa potom určitým mechanizmom (závislým na type procesora) prevádza na tzv. fyzickú adresu, ktorá je už adresou ukazujúcou na konkrétnu pamäťovú bunku v operačnej pamäti.