Architektúra procesorov typu Pentium

Mikroprocesor, ktorý dostal označenie Pentium sa pôvodne mal volať i80586, na základe dovtedy používanej konvencie označovania procesorov Intel. Pred uvedením nového mikroprocesora viedla spoločnosť Intel so spoločnosťou AMD súdny spor, ktorého predmetom bola otázka ochrany označenia mikroprocesora. AMD totiž uviedla na trh mikroprocesory am486, ktorých označenie sa od mikroprocesorov rovnakej rodiny líšilo len mierne. Verdikt súdu znamenal víťazstvo AMD. Intel na odlíšenie svojich mikroprocesorov od výrobkov ďalších výrobcov ktoré malo v konečnom dôsledku vplyv na cenu výrobkov osadených týmto procesorom pomenoval novinku piatej generácie mikroprocesorov ako Pentium.

Pentium z roku 1993 bol vyrobený technológiou 0,8 um, obsahoval 3,1 milióna tranzistorov a na trh sa dostal v dvoch verziách, líšiacich sa pracovnou frekvenciou a to 25MHz a 66MHz. Mikroprocesor sa líšil od 486 rozšírením dátovej zbernice z 32 na 64 bit a dostal nové púzdro, ktoré sa však v histórii rodiny niekoľko krát menilo. Púzdro s názvom „slot“ bolo vhodné pre mikroprocesory s veľkou pamäťou cache a pre servery, v ktorom mal mikroprocesor tvar karty a podobal sa na rozširujúci slot. Púzdro s názvom „socket“ bola pätica určená pre lacnejšie systémy a označenie „system on a chip“ dostala koncepcia uP integrujúca prakticky všetky dôležité komponenty potrebné pre konštrukciu počítača vrátane grafického adaptéra do spoločného púzdra. Procesor mal pri frekvencii 66 MHz spotrebu 16W a z tohto dôvodu bolo v neskorších verziách znížené napájacie napätie z 5 V na 3,3 V.