Aténska Akropola - kulturológia

Samotný názov Akropola by sme mohli dnes vyjadriť slovom vyšehrad. Svoju vlastnú akropolu malo každé významnejšie grécke mesto, ktoré bolo sústredené okolo pahorku.
V mykénskom období plnila aténska Akropola úlohu mestskej citadely, v prvom tisícročí pred naším letopočtom sa stala aj posvätným miestom s chrámami, ktoré sa týčili nad vtedajšou osadou.V lexikóne gréckej civilizácie sa dočítame, že až roku 480 pred naším letopočtom celé územie vyčistili od svetských zariadení a odvtedy patrilo nesmrteľným.
S výstavbou Akropoly sa jednoznačne spája meno Perikla, ktorý v tom období stál na čele demokratických Atén. Po víťazstve nad Peržanmi mali Atény dosť finančných prostriedkov na uskutočnenie takého náročného projektu, akým bola výstavba Akropoly. Do Atén sa totižto v roku 454 pred n.l. presťahovalo sídlo Delského námorného spolku, ktorý bol neskôr aj premenovaný na Aténsky námorný spolok.
Podľa historičky Juríčkovej sa Periklova iniciatíva nestretla s veľmi priaznivými reakciami, naopak proti nemu sa postavil dokonca aj ľudový snem . Perikles však pohrozil, že výdavky bude hradiť sám, ale v tom prípade sa pod Akropolu podpíše iba jeho meno. Táto hrozba zabrala, i keď niet pochýb o tom že výstavba bola veľmi nákladná, ústredný chrám Parthenón stál 700 talentov a socha Atény zo zlata a slonoviny až 900 talentov, pričom za jeden talent sa v tej dobe dala postaviť vojnová loď .
V relatívnej úplnosti sa z tejto obrovskej výstavby zachovali len štyri stavby: Propylaje(vstup do Akropoly), chrám Atény Niké( Víťaznej), Partenón a Erechteion. Ostatné pamiatky zmizli z povrchu zemského v priebehu stredoveku a raného novoveku.