Azylová politika

Rozvoj spoločnej azylovej politiky EÚ je nevyhnutný, zachováva slobodný pohyb tak ako jestvuje v EÚ v súčasnosti. Za súčasných málo častých hraničných kontrol medzi členskými krajinami môžu obyvatelia voľne cestovať z jedného členského štátu do druhého. Ak sa niektoré vlády rozhodnú zaviesť prísnejšie pravidlá ako ostatní, utečenci budú mat tendenciu uprednostniť krajiny kde majú najlepšiu šancu na prijatie požiadavky o azyl, čo by spôsobilo nespravodlivú nerovnováhu. Dublinský dohovor z r. 1990 položil základ pre túto spoločnú politiku, a v r. 1991 ministri súhlasili s vytvorením systému EURODAC. V decembri 2000 vstúpila do platnosti smernica EURODAC, v r. 2003 Dublinská smernica II nahradila pôvodný Dublinský dohovor, zdôrazňujúc podrobnosti celoeurópskej spolupráce v oblasti určenia členského štátu, zodpovedného za vyhodnotenie žiadosti o azyl.