Banková sústava Československej a Českej republiky

V roku 1918 došlo k spojeniu dvoch územných celkov do jedného spoločného s odlišným vývojovým stupňom nie len hospodárstva, ale aj peňažníctva. Jedná sa o vznik Československej republiky. V peňažníctve bol medzi oboma stranami značný rozdiel. Zatiaľ čo české peňažníctvo bolo na vyššej úrovni pretože v procese dlhodobejšieho a intenzívnejšieho kapitalistického vývoja sa vyvinula značne diferencovaná sústava peňažných ústavov, to slovenské bolo vo vyspelosti pozadu, malo jednoduchšiu štruktúru a úžernícke črty. Slovensko v novom štáte zaujalo post kapitálovo chudobnejšieho územia s neúplnou a organizačne nehomogénnou peňažníckou sústavou. Na Slovenksu existovalo veľa peňažných ústavov s malými kapitálovými zdrojmi. Slovenské banky mali určité možnosti hospodárskeho rozmachu, ale len niektoré z nich sa postupne dostali na úroveň stredných bánk v Čechách. Spojením vyspelejšej peňažnej sústavy českých krajín s menej rozvinutým slovenským peňažníctvom sa systém zaostalejšej časti štátu dostal do područia monopólnych bánk českých krajín. Už po prvej svetovej vojne začali na Slovensko prichádzať české banky a zakladať tu svoje filiálky. Tieto banky na prienik do slovenskej bankovej sústavy využívali aj afiliačný systém, čo bolo tzv. medzistupňom neskoršej fúzie. Išlo o to, že väčšie banky ovládali banky menšie, pri čom sa zachovala ich formálna samostatnosť. V 30-tych rokoch prebehla v bankovníctve kríza, ktorá uľahčila českým bankám vplyv na slabšie slovenské banky. Kríza spôsobila neschopnosť konkurencie slovenských bánk a výsledkom bolo ich ľahšie podľahnutie českým bankám.
Charakteristickou bankovou sústavou socialistických krajín je jednostupňová banková sústava. Československo nebolo výnimkou. V ekonomike funguje len jediná Centrálna banka, ktorá funguje na základe plánu. Význam peňazí a bánk v ekonomike nie je až taký podstatný.
...