Barok (16. - 18. storočie)

Nové myšlienkové a umelecké hnutie, ktoré sa rozvíja v druhej polovici 16. storočia v Španielsku a Taliansku. Renesančná jednostrannosť v presvedčení, že človek ovládne svojím rozumom umenie, prírodné vedy, spoločenské zákony, ba i náboženstvo, vrhala človeka do kritického štádia životnej krízy, ktorú musel barok riešiť. V tomto období osud Európy závisel od súperenia niekoľkých panovníckych rodov, ohrozovala ho turecká expanzia, živelné pohromy, krutosti tridsaťročnej vojny, náboženské boje medzi katolíkmi a protestantmi. V nepriaznivých životných podmienkach sa začala rodiť beznádejnosť a pesimizmus, renesančná dôvera v ľudské činy a pozemské hodnoty sa znova strácala. Platnosť nadobúdalo presvedčenie o vanitas vanitatum (márnosť nad márnosť) všetkého pominuteľného. Nanovo vzrástlo uvedomenie si dôležitosti kresťanskej viery.
Umelci hľadali istotu, obracali sa do večnosti k nadosobným a nadpozemským hodnotám. Barok sa vyznačoval deformujúcou dekoratívnosťou (ozdobnosťou), pompéznosťou (nádherou) a patetickosťou (nadnesenosťou), čím chcel ohúriť človeka a zapôsobiť na jeho zmysly. Barokové protiklady sa odzrkadlili aj v štylistike literárneho baroka, ktorá takisto vytvorila pompézny knižný štýl, najmä básnický, so zložitými trópmi a figúrami. Antitéza a hyperbola patrili k najobľúbenejším trópom.