Bitie ako existencia II.

(stručný náčrt psychológie markíza de Sade,
sadizmu a agresie v SM komunite)

„Sade je surrealistom v sadizme.“
André Breton, Manifest surrealizmu, 1924

Termín sadizmus sa prvýkrát objavuje v r. 1834 v 8. Nodierovom opravenom a rozšírenom vydaní Boistovho „všeobecného slovníka“ ako výraz označujúci „hroznú pohlavnú aberáciu a systém monštruóznych, protispoločenských a neprirodzených foriem smilstva“. Slovník ako pôvod tohto termínu uvádza vlastné meno markíza de Sade a vnútorný súvis s jeho životom a literárnym dielom. Roku 1891 nemecký psychiater Krafft – Ebing v 6. vydaní svojho diela „Psychopathia sexualis“ zaraďuje sadizmus do lekárskej terminológie vedľa výrazu masochizmus. Neskôr sa tieto dva termíny spájajú v diele Sigmunda Freuda ako označenie sexuálnej aberácie sadomasochizmus. V roku 1967 Gilles Deleuze toto jednotné označenie v rovine lexikálnej i psychiatrickej opätovne rozdeľuje a uvádza oba pojmy ako dva samostatné termíny rozdielneho významu. Mnohí Sadovi ctitelia a bádatelia – ako napr. autor jeho životopisu Maurice Heine – navrhovali namiesto pojmu sadizmus používať výraz algolagnia ako označenie erotického vzrušenia spojeného s bolesťou, resp. s mučením, ktoré toto vzrušenie vyvoláva alebo prispieva k jeho ukojeniu.