Bojovníci so špinou (mydlo)

Kým sa človek odieval do kožušiny, nemal problémy s jej čistením. Zavesil odev na strom, vyprášil ho palicou, a bolo. Keď však začal
tkať súkno a plátno a šiť si z nich odev, už nastali problémy ako ho zbaviť nečistoty. Najprv ho len plákal vo vode, neskôr začal špinu uvoľňovať klopaním doštičkou. Tento spôsob prania prežil všetkých vladárov. Ešte aj dnes v niektorých dedinách, kde tečie čistý potok, možno vidieť ženu, ako kvočí pri potoku a dreveným piestom vytĺka špinu z plachty, uteráka. Ale to už nie z núdze, ale zo zvyku. Neskôr práčky pomáhali špine von zo šiat tým, že ich treli kašičkou z dreveného popola. Až si ktorási práčka všimla, že zamastrené odevy sa takto vyčistia lepšie ako nezamastené, preto pred praním radšej všetko zamastila. Potom komusi napadlo nemastiť odevy, ale zmiešať popol a tuk pred praním a ešte ich aj povariť, aby sa lepšie spojili.