Cirkev a sociálna politika

Cirkev už do svojho vzniku zasahuje do života človeka svojim slovom, hlásaním viery alebo svojou činnosťou, ktorá vychádza zo základného poslania cirkvi na celom svete a tým je láska k blížnemu. Je známe podobenstvo o poslednom súde, ktoré si myslím objasňuje zmysel, misiu a cieľ činnosti cirkvi v sociálnej oblasti: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, lebo som bol smädný a dali ste mi piť, bol som pocestný a prichýlili ste ma, bol som nahý a zaodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli za mnou“. Cirkev sa prednostne zameriava na tých najchudobnejších aj preto, že vychádzajúc zo slov evanjelia, je Kristus zvláštnym spôsobom prítomný práve v chudobných. Účel tejto pomoci sociálne najslabším zo strany cirkvi je účelom, ktorý by mala mať každá charita, či akákoľvek organizácia, ktorá sa orientuje na pomoc v sociálnej oblasti. Tým účelom je láska – podstata cirkvi, ktorú však neuvidíme v kostoloch či v chrámoch kléru, ale na uliciach, v nemocniciach, v útulkoch a všade tam, kde sa angažujú ľudia, ktorí chcú pomôcť. A prečo? Pre lásku, pre tú prapodstatu všetkého.