Citoslovcia - interekcie

Citoslovcia sú beztvaré(amorfné) slová, ktoré vyjadrujú mimovoľné reakcie človeka na vonkajsie popudy, prejavy vôle, alebo napodobňujú zvuky.
Pri citoslovciach ide o amorfnosť v najširšom zmysle:zo syntaktického, morfologického i fonologického hľadiska.Zo syntaktickej stránky sa amorfnosť
prejavuje tým, že citoslovcia nevstupujú s inými slovami do syntagmatických vzťahov a nevystupujú ani ako usúvzťažňovacie slová.Stoja ako
samostatné výpovede.Z morfologickej stránky neobsahujú také prvky,ktoré by ich zbližovali aspoň s pomocnými neohybnými slovami.Z fonetickej
stránky sú amorfné v tom zmysle, že obsahujú i zvuky a zoskupenia zvukov, ktoré v iných slovných druhochnenachádzame, resp. ktoré zákonitosti o radení
hlások v slovenčine nepripúšťajú, napr. jááj, mhm, pŕŕŕ.Jedinou pozitívnou fonologickou črtou citosloviec je ich intonácia.Pomocou intonácia presne rozlišu
jeme ich významy.Aj z lexikálneho hľadiska sa citolovcia odlišujú od ostatných slovných druhov.Význam citosloviec nie je taký presný ako v iných slovných
druhoch, hoci je v hrubých črtách spoločenky ustálený.V ústnom prejave sa spresňuje intonáciou, v písanom prejave sa k citoslovciam na vysvetlenie dodáva
nocionálne slovo(substantívum, sloveso, príslovka), ktorým sa citoslovce dubluje.Z hľadiska šírky a určitosti významu sa citosloce rozdeľujú na dvoje: