Dedenie zo závetu

Všeobecne o dedení zo závetu

Jednotlivé skupiny dedičov zo zákona predstavujú odstupňovaný prioritný záujem zákonodarcu o určité okruhy osôb, ktoré sú s poručiteľom spojené rodinným alebo iným blízkym osobným vzťahom. Pri vymedzení dedičov zo zákona sa uplatňuje spoločenské (objektívne) hľadisko.
Skutočnosť videná zo subjektívneho hľadiska poručiteľa sa však môže javiť aj inak, než ju predpokladá zákonodarca. Zákon preto pripúšťa možnosť, aby poručiteľ so zreteľom na konkrétne vzťahy vo svojej rodine, ako aj so zreteľom na svoje prípadné ďalšie osobné väzby k iným osobám svojou poslednou vôľou (závetom, testamentom), pokiaľ ide o jeho majetok, určil iný dedičský poriadok. Dedenie zo závetu je upravené v Občianskom zákonníku v § 476 – 480.
Zákonodarca dáva prednosť subjektívnemu hľadisku poručiteľa pred svojou predstavou o ideálnych či iných blízkych osobných vzťahoch. Napriek svojmu prednostnému záujmu o osoby vymenované v zákone, rešpektuje ako prioritnú poslednú vôľu poručiteľa a dedičia zo zákona nastupujú len vtedy ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu. Zákonodarca však nerešpektuje poručiteľovo subjektívne hľadisko bezvýhradne, lebo zároveň ustanovuje, že ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, na jeho miesto nenastupujú prípadní dedičia zo závetu, ale dedičia zo zákona. Zákonodarca aj do dedičských vzťahov určených testamentárne opäť vnáša korigujúce objektívne spoločenské hľadisko.