Popis:
České národné obrodenie
nevýhody Česka: nemali česky hovoriacu šľachtu, hlásili sa k Rakúšanom, mali historicitu-obdobie Českého štátu
České národné obrodenie (ČNO) - ukončené v roku 1850, ale národné snahy pokračovali, základný kameň - České národné divadlo: 1868
divadlo zohralo veľkú úlohu - priorita NO
2 výhody oproti Slovákom: historicita+jazyk na vyššej úrovni (biblická čeština)
+ česko-nemecký kontext - divadlo sa formovalo už na profesionálnej báze
Fázy ČNO
1. obdobie učeneckého záujmu (1770-1805)
Jozef Dobrovský - kňaz, jezuita, osvietenský skepticistický realizmus=bez ilúzií o národe, zameranie na konkrétnu, praktickú realizáciu obrodenia, píše po nemecky-vyššia pôsobnosť, zakladateľ vedeckej slavistiky
opiera sa o česko-nemecký kontext
zvýšený záujem o jazyk, históriu a pôvodnú literatúru
2. obdobie vlasteneckej agitácie (1805-1830)
Jozef Jungmann
smelšie šírenie ideí NO, zmena vnímania národa => česko-slovanský kontext (slovanská vzájomnosť) + Šafárik, Palacký, Kollár
kultúrne a jazykové prepojenie všetkých slovanských národov
„koncepcia stromu“
Slováci fungovali ako súčasť ČNO, spory o spisovný jazyk
3. obdobie masového národného hnutia 30.-40. roky (1830-1848)
intenzita šírenia národných myšlienok, národná identita
2 koncepcie:
a. svätováclavská tradícia - kultúra západnej Európy+katolícka viera
b. hustitsko-protestantská tradícia - kultúra východnej Európy
1850 - zavŕšenie ČNO v oblasti politiky a národnej identity
Kľúčové slová:
Dejiny českého a slovenského divadla
české národné obrodenie
VŠMU
Obsah:
- -české národné obrodenie - spoločenské, kultúrne a historické súvislosti
-fázy českého národného obrodenia
-obdobie učeneckého záujmu
-obdobie vlasteneckej agitácie
-obdobie masového národného hnutia
-úloha divadla v českom národnom obrodení
-Divadlo v Kotcích
-Stavovské divadlo
-Vlastenecké divadlo
-Jan Nepomuk Štepánek
-Václav Kliment Klicpera-
-Josef Kajetán Tyl
-inscenačná tradícia