Dejiny psychoterapie

Psychológia, ako iste vieme, spočiatku nebola aplikovanou vednou disciplínou. Ak sa rozvíjala, tak len na úrovni výskumníkov a teoretikov. Nebola určená na to, aby „pomáhala ľuďom“. Po druhej svetovej vojne sa však začala veľmi rýchlo rozrastať. V sedemdesiatych rokoch psychológia rástla nie ako čistá veda, ale ako istá forma aplikovanej vedy, pričom sa kládol dôraz najmä na zdravotnú starostlivosť. Počet výskumných psychológov rástol až do polovice sedemdesiatych rokov, potom začali pribúdať skôr odborníci na zdravotnú starostlivosť (klinickí, poradenskí a školskí psychológovia). Aj dnes predstavujú klinickí a poradenskí psychológovia, z ktorých väčšina praktizuje psychoterapiu, asi polovicu všetkých psychológov.
Pôvodne sa psychoterapia používala u ľudí, u ktorých nebol porušený kontakt s realitou. Títo ľudia trpeli úzkosťou, fóbiami, posadnutosťou, hypochondriou, hystériou a podobne. Aj dnes mnoho ľudí vyhľadáva pomoc psychológa kvôli problémom v manželstve, s deťmi, so zamestnaním, s neúspechom a s inými „životnými problémami“. Až neskôr sa začala psychoterapia používať aj u psychotických pacientov, ale len ako podporná forma liečby popri psychofarmakách.
Dnes už existujú stovky psychoterapeutických škôl, my si vysvetlíme tri všeobecné typy - dynamickú psychoterapiu vychádzajúcu predovšetkým z psychoanalýzy, behaviorálnu a kognitívnu terapiu.