Dejiny réžie - Jerzy Grotowski - referát

Poľský avantgardný režisér, ktorý vo svojom divadelnom úsilí nadviazal predovšetkým na Artaudove vízie návratu k prameňom divadelnosti, k prvotným archetypálnym divadelným prejavom, v ktorých spájal aj prvky západného a východného divadla.
Grotowski začínal v krakovskom Divadle poézie inscenáciou Ioneskových Stoličiek (1957). Divadlo poézie bolo neskôr pod názvom Teatr Kameralny známe ako druhá scéna Krakovského Starého divadla. Po ani nie dvadsaťročnom období pôsobenia v Opoli a vo Vroclave, kde sformoval a rozvinul svoj program, sa z vlastného rozhodnutia v polovici sedemdesiatych rokov vzdal činnosti v tradičných divadelných zväzkoch a preorientoval sa do sféry paradivadelnej. Opustil divadlo, ktoré mu už bolo priúzke, pristúpil v práci s hercami a so všetkými inými záujemcami k čomusi, čo pokladal za hlbšie, lebo to korenilo v starých rituáloch a v jednote človeka s prírodou. S Ludwikom Flaszenom sformovali herecký súbor z členov nespokojných vo svojich bývalých divadlách, prípadne čerstvých absolventov škôl, ochotných opustiť také významné kultúrne centrum, akým bol Krakov. Rôznymi experimentmi a cvičeniami sa snažili dospieť k dvom cieľom:
1. Vymaniť sa z eklekticizmu, pretože divadlo nepovažoval za syntézu jednotlivých umení, ktoré v konečnom divadelnom tvare plnia svoju pôvodnú estetickú funkciu, namiesto toho, aby tieto jednotlivé zložky podliehali vyššiemu divadelnému celku.
2. Podstatu divadelného umenia tvorí vzťah medzi hercom a divákom.