Deľba moci v štáte

Pojem deľba moci je v rozvinutej demokracii úplne samozrejmý, stretávame sa s ním každodenne v našej spoločnosti. Hoci každý vie asi vymenovať na aké zložky delíme moc systém tohto usporiadania je veľmi zložitý a nemal vždy podobu akú poznáme dnes.
S pojmom deľba moci sa prvýkrát stretávame u anglického osvietenca, filozofa Johna Locke-a. On s rozvoj prirodzeného práva formuloval myšlienku rozdeliť moc štátu na 3 zložky. Zákonodarnú, súdnu a federatívnu. Pojem federatívna sa môže prekladať aj ako zahraničnopolitická . Na toto delenie nadviazal Ch. Montesque vo svojom najznámejšom diele O duch zákonov v ktorom formuloval upravenú verziu Lockovho delenia moci v takej podobe v akej ju poznáme my. Teda na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tento najdôležitejší princíp moderného konštitucionalizmu vychádza z myšlienky , že v demokratickom štáte je rozumné a potrebné vzájomne rozdeľovať právomoci medzi jednotlivými štátnymi orgánmi, aby sa tak efektívne bránilo nežiaducej a deformačnej koncentrácii moci v rukách jeden inštitúcie, či jednotlivca. Veľmi konkrétne o tom pojednáva čl. 16 Deklarácie francúzskej revolúcie , ktorý znie: Spoločnosť, v ktorej nie je zabezpečená záruka práv ani vytvorenie deľby moci , nemá vôbec ústavu.