Detská hra

Podľa Nákonečného je hra činnosťou, ktorá prináša uspokojenie sama o sebe a môžeme ju pozorovať u detí a mláďat zvierat, tak ako aj u dospelých ľuďoch a zvierat. Z uvedeného môžeme usúdiť, že hra má inštinktívny základ, že je vrodená, a teda biologicky účelná aktivita.

TEÓRIE HRY
H. Spencer a F. Schiller
Z novodobých teórií je najstaršia práve táto teória. Podľa nich je hra prejavom „nadbytku energie“. Dieťa, o ktoré sa rodičia starostlivo starajú, disponuje nadbytkom energie. Venuje ju nadbytočným činnostiam, ktorými nadbytočnú energiu vybíja. Hra je v tejto teórii chápaná ako biologický jav. Deti, podobne ako aj iné mláďatá, vykonávajú pohyby s radostným vzrušením a uplatňujú v nich stále viac plastickosti a stále väčšie zručnosti. Tento výklad hry platí len pre typ hier, ktoré sú „funkčným cvičením“. Ostatné formy hier, ako je napríklad hra námetová alebo konštruktívna, táto teória nevie vysvetliť. Odporuje tiež známemu faktu, že deti v hre nepoznajú únavu a že sa niekedy fyzicky vyčerpajú.