Diplomacia v starej Číne

Čínska civilizácia patrila medi najstaršie svetové civilizácie. Veľká vzdialenosť od európskej civilizácie spôsobila, že vývoj tu prebiehal akoby izolovane od ostatných centier svetovej kultúry. Autochtónnosť vývoja však nevylučuje vzájomné ovplyvňovanie čínskej kultúry s kultúrou susedných krajín, aj keď kontakty so vzdialenejšími kultúrami boli slabé. Na strednom toku Chuang-che a pri jej hlavnom prítoku Wej-che sa už v piatom tisícročí pred naším letopočtom rozvinula čínska neolitická kultúra Jang-šao. Práve v tejto oblasti vznikli aj prvé otrokárske štáty. V 18. storočí pred n. l. dochádza k zjednoteniu Číny. V 1. tisícročí pred n. l. sa Čína rozpadá na samostatné kniežatstvá, ktoré medzi sebou bojovali, ale aj uzatvárali rôzne zmluvy.
Kráľ bol uznávaný ako vlastník pôdy v rámci spoločenskej hierarchie pyramídy. Starí Číňania zhromažďovali niektoré vedomosti o svete ako aj svoje náboženské predstavy. Dôležitý bol kult predkov, ako prežitok rodových vzťahov, ktorý sa zachoval v Číne až do súčasnosti. Domnievali sa, že zem je štorcová a obloha má tvar kruhu. Čína je uprostred zeme a kryjú ju nebesá. Preto svoju krajinu nazývali Čung-kuo čiže Zem stredu. O vyspelosti čínskej kultúry svedčia kroniky, ktoré vznikli už v prvom tisícročí pred n. l., ale aj rôzne neskôr spísané diela ako napríklad Šu-ťing (kniha dokumentov).S´-ma Čchien (145 - okolo 90 pred n. l.), ktorý napísal prvé súborné dejiny Číny , pokladá za prvého smrteľného vládcu Čhuang-ťiho (Žltého cisára). V 6. storočí pred n. l. zaviedli namiesto starého zvykového práva nové štátne právne normy. Zákonník Čou-li zakotvil právne zásady usporiadania čínskej spoločnosti na čele s cisárom - Synom neba. Politická stratifikácia v tomto systéme pripomína európsky stredovek, rozhodujúcu moc má centrálna dynastia a na osobných vzťahoch s ňou je závislá každá menšia politická jednotka.