Dóm sv. Alžbety v Košiciach

Dóm sv. Alžbety v Košiciach je najvýznamnejšou stavbou vrcholnej gotiky na Slovensku a zároveň najvýchodnejšie položenou monumentálnou gotickou stavbou katedrálneho typu v Európe.

Zmienka o existencii Košíc z roku 1230 je spojená s údajom o existencii farského kostola. V čase prerodu osady na mesto sa jeho úspechy i neúspechy dotýkali aj Dómu sv. Alžbety. Podľa historických údajov dnešný kostol je postavený na mieste staršieho objektu, ktorý bol tiež zasvätený sv. Alžbete. Vonkajšia dĺžka dómu je 60 m, šírka 36 m. Výška severnej veže je 60 m, výška hlavnej lode je 23 m, bočných lodí 12 m. Hlavný oltár sv. Alžbety
Veľkolepá architektúra objektu ukrýva pod svojimi klenbami vzácny interiér. Najvzácnejší je hlavný oltár sv. Alžbety. Je neskorogotický, krídlový z rokov 1474 - 1477. V oltárnej skrini sú sochy Panny Márie, sv. Alžbety starozákonnej a sv. Alžbety uhorskej. Na oltárnych krídlach sú tri biblické cykly od troch rozličných autorov. Na otvorených krídlach sú výjavy zo života sv. Alžbety uhorskej, na zatvorených 24 výjavov z pašiového cyklu.

Severná veža
Severná veža bola postavená koncom 15. storočia, presne v roku 1497. Od tretieho poschodia je osemboká, čo značí, že bola postavená v dvoch etapách. Oprava a vyvýšenie veže je dielom staviteľa Mikuláša Krompholca.

Urbanova veža
Pôvodne gotická Urbanova veža pochádza z prelomu 14. a 15. storočia a neskôr bola renesančne prestavaná. Vo zvonici bol umiestnený 7 tón vážiaci zvon sv. Urbana (patróna vinohradníctva), ktorý v roku 1557 zlial olomoucký zvonolejár František Illenfeld. Zrekonštruovaný originál zvonu Urban je dnes umiestnený pred Urbanovou vežou.