Ego-obranné mechanizmy

Základnou tendenciou osobnosti je udržovať vnútornú integritu či rovnováhu. Tá môže byť narušená vznikom negatívnych zážitkov (emócií) ako reakcií na zlyhanie, neúspech, všeobecne v situáciách frustrácie, v ktorých je angažované ego a kedy je teda ohrozené hodnota ega. Tieto situácie možno označiť ako frustrácia ega, pretože je tu ohrozená jeho hodnota, a to ako v očiach jeho subjektu, tak i jeho okolia. V takýchto prípadoch vystupujú prevažne nevedome fungujúce ego-obranné mechanizmy (ego-defenzívne mechanizmy), pretože majú chrániť vnútornú rovnováhu ega alebo – ako uvádza E. R. Hilgard – „chráni pocit vlastnej hodnoty“ či „chráni sebaúctu“ („self-esteem“) indivídua a „bráni ho proti excesívnej úzkosti, keď sa stretáva s pokračujúcimi frustráciami“. Spoločným menovateľom dôsledkov takýchto frustrujúcich situácií je úzkosť a ego-obranné mechanizmy slúžia k redukcii úzkosti.