Ekologický dom

Ako a kde stavať

Veľkým pozitívom zelených domov je nenáročnosť stavby na terén. Stavba može prebiehať na svahovitých a nerovnomerných terénoch, ktoré nie sú vhodné na klasickú výstavbu. Prekážkou nie je ani výstavba na hlučných a veľmi frekventovaných miestach ako sú dialnice, letiská a železniciach, lebo dom je navyše aj veľmi dobre zvukovo izolovaný. Základnou požiadavkou pri budovaní domu je jeho orientácia voči svetovým stranám. Dom si totiž vyžaduje natočenie hlavnej fasády na juh, takže tomu musí zodpovedať aj dispozícia terénu. Doležitý je tiež výber pozemku s prirodzeným odtekaním vody a s nízkou hladinou podzemnej vody. Tento problém sa však dá veľmi jednoducho vyriešiť pomocou drenáže. Okrem vonkajšej arcitektúry a vačšej energetickej úspornosti sa tieto domy nijako výrazne neodlišujú v projekte na inžinierske siete od klasických domov. Rovnako ako pri nich, ani tu sa nezaobídeme bez elektriny a vody. Kanalizáciu vyriešime koreňovou čističkou a vykurovanie riešiť nemusíme. V ďaka nízkej energetickej náročnosti tento problém vyrieši kvalitná vzduchotechnika a slnečné kolektory. Ich výkonnosť sa počas roka nijako výrazne nemení, avšak v zime možeme ako doplnkový zdroj použiť elektrickú tepelnú vložku alebo krb s teplovodným systémom, ktorý vzduch potom predhrieva. V poslednej dobe sa ako doplnkové zdroje začali používať klasické pece. Všetky tieto zdroje vyhrievajú akumulačný zásobník a z neho je teplo odvádzané k vetracej jednotke pre teplovzdušné vyhrievanie. Vetracia jednotka može byť okrem zimy použitá aj vl ete na ochladzovanie priestoru. V presklených miestnostiach možeme vetranie zabezpečiť oknami, ale v zadnej časti domu, ktorá je zároveň aj obytnou a je celá zahrnutá zemou, sa vetranie zabezpečuje už spomínanou vzduchotechnikou.

Umiestnenie

Ideálny stavebný pozemok z hľadiska pasívneho využívania solárnej energie je taký, ktorý sa mierne zvažuje k juhovýchodu až k juhozápadu. Naopak, nevýhodné je zvažovanie pozemku k severovýchodu až severozápadu. Dom musí byť na pozemku umiestnený tak, aby boli splnené požiadavky na clonenie a tienenie. V zime a počas prechodných období má byť dom nezatienený z juhovýchodu až juhozápadu (aspoň v popoludňajších hodinách, ak to nejde inak). V lete je vhodné prirodzené tienenie domu, samozrejme, okrem zón s aktívnymi solárnymi systémami. Za zmienku tiež stojí, že vhodne rozmiestnená vyššia zeleň chráni dom pred prevládajúcimi vetrami. Pomáha výrazne znížiť tepelné straty pri veterných náporoch.

Základný_tvar

Straty tepla (energie) rastú s veľkosťou povrchu. Ak sa teda zmenší povrch, zníži sa strata tepla a navyše sa znižujú náklady na vonkajší plášť. Čo sa týka základnej formy domu, inšpirácie by sme určite mohli čerpať v tradičnej ľudovej architektúre. Naši predkovia po generácie vypozorovali a overili energeticky výhodnú stavebnú formu. Základnými zásadami sú nižšia zástavba a kompaktný pozdĺžny tvar. Nižšie domy sú lepšie chránené pred negatívnymi vplyvmi klimatických podmienok. Neohrozuje ich vo veľkej miere ani silný vietor, ani šikmý dážď, ani prudké sneženie. Kompaktný pozdĺžny tvar zase umožňuje orientovať miestnosti a okná tak, aby sa na jednej pozdĺžnej strane dala využívať pasívna solárna energia (miestnosti s väčšími oknami), na opačnej strane môžu byť, naopak, ‚ umiestnené úžitkové priestory s malými oknami. Ide o tzv. dvojtraktové riešenie domu, kde sa využíva energeticky výhodné teplotné zónovanie. Každé bohatšie tvarovanie má za následok zvýšenie tepelných strát a tiež zvýšenie spotreby energie na vykurovanie. Zvlášť nepriaznivo sa prejavujú rôzne výstupky a ostré uhly v pôdoryse. Architektonické ozvláštnenie môže priniesť riešenie s tupými uhlami, ktoré vedú k menším vonkajším povrchom (optimálnym tvarom by vlastne bola pologuľa, ktorá je však nevyhovujúca z iných dôvodov).