Energetické využitie popolčeka

Problematika likvidácie priemyselných a teplárenských odpadov je široká a jej riešenie vyžaduje rozsiahly výskum, zameraný na ich zhodnotenie a využitie. Doterajší spôsob zbavovania sa odpadov spočíval v ich ukladaní na skládky a záložiská. Producenti odpadov neboli v minulosti legislatívou nútení riešiť ich likvidáciu. Dnes sa však likvidácia odpadov stáva jedným z kľúčových celospoločenských problémov. Naše pracovisko sa už niekoľko rokov vo svojich výskumných úlohách zaoberá problematikou využívania odpadov z priemyselných a iných výrob. Jedným z energetických odpadov, ktorý bol skúmaný, je popolček.
Pre získavanie úžitkových zložiek sú najvhodnejšie popolčeky, zachytávané v elektrostatických odlučovačoch. V porovnaní s troskou majú popolčeky takú veľkosť častíc, ktorá poskytuje vhodnejšie podmienky pre ich spracovanie úpravníckymi separačnými procesmi. Ide najmä o zrnitostné zloženie a z toho vyplývajúcu polykomponentnosť, ktorá je v popolčekoch výrazne nižšia, ako v troske. Avšak troska, na rozdiel od popolčekov, je priamo - bez akejkoľvek úpravy - vo veľkom množstve použiteľná najmä v stavebníctve, ako relatívne inertný materiál.
Kvôli svojmu veľkému povrchu (2 - 17 m2.g-1) vykazujú popolčeky vyluhovateľnosť, pre ktorú sú zaradené do II. až III. triedy (Nariadenie vlády SR č.606/1992 Zb. o nakladaní s odpadmi, v znení nariadenia vlády SR č. 190/1996 Z.z.). Troska má rádove menší povrch (0,01 - 0,1 m2.g-1) a podľa vyluhovateľnosti je obvykle zaradená do I. triedy. Na základe dlhoročných výskumných prác mnohých autorov je možné v súčasnosti objektívne vyhlásiť, že vlastnosti popolčekov poskytujú nádejné možnosti ich komplexného využitia v rôznych oblastiach priemyslu.
Predpoklady pre komplexné zužitkovanie celej produkcie popolčekov z rôznych spaľovacích zariadení sú rozdielne - často iné pre popolčeky z výtavných, prašno-granulačných a fluidných kotlov. I v prípade spaľovania jedného druhu uhlia v rôznych spaľovacích zariadeniach, teda uhlia, ktoré má rovnaké chemické zloženie, môže dôjsť k javom, že fyzikálne vlastnosti a minerálne zloženie popola budú rozdielne. Aj pre tento fakt je potrebné pre každý druh energetického odpadu uskutočniť samostatný výskum jeho vlastností.
Obsahy kovov v uhlí sú nízke, hlboko pod bilančnými hodnotami. Spálením uhlia vzniká popol, v ktorom sú obsahy prvkov zvýšené 2 - 4 násobne, čo závisí od obsahu popolovín a spáliteľných látok v pôvodnom uhlí.