Energia hnacia sila pokroku

Európska únia je jedným z najväčších dovozcov ropy, zemného plynu a uhlia. Jej energetická závislosť od vonkajších zdrojoch ju robí politicky zraniteľnou a ohrozuje udržateľnosť jej ekonomík. A k tomu treba prirátať negatívne environmentálne dôsledky ekonomického rozvoja postaveného na získavaní energie spaľovaním uhľovodíkov.

Jedným z pilierov súčasného modelu globálnej ekonomiky je dostupnosť pomerne lacných zdrojov energie, ľahko využiteľných pre dopravu. Globálna deľba práce, medzinárodný obchod, nadnárodné spoločnosti - to všetko by v dnešnej podobe nebolo možné, keby sa pomocou uhľovodíkov výrazne nezrýchlila a nezlacnila diaľková doprava. Od druhej polovice 19. storočia to bolo krvou globálnej ekonomiky uhlie, v 20. storočí ho postupne nahradila ropa a na jej miesto sa dnes tlačí zemný plyn.

Tieto zdroje však mali nízku cenu aj vďaka takzvanej „externalizácii nákladov“. Škody na vnútornom prostredí spôsobené ťažbou a spotrebou uhľovodíkov sa v ich cene nijak nepre-javia. Z krátkodobého hľadiska to nebol viditeľný problém - s časťou dôsledkov sa dokázali ekosystémy vyrovnať, iné mali malý, momentálne ťažko pozorovateľný efekt. Len občas upozornila na environmentálne riziká súčasného ekonomického modelu katastrofa ako havária ropného tankera či únik ropy do okolia. Dôsledky sa však kumulovali a po prekročení určitej hranice vyvolali zmeny globálneho charakteru - príkladom sú klimatické zmeny vyvolané po-stupnou kumuláciou skleníkových plynov.