Eventostratigrafia

Geológovia sa snažia vyčítať dejiny Zeme napísané v jej horninách. Horniny a pôda (ktorá môže časom stvrdnúť na horninu) sa ukladajú pri riečnych záplavách, erózii pohorí, prachových búrkach, sopečných výbuchoch - týmto udalostiam však často vďačíme aj za zachovanie paleontologických a archeologických objektov. Prostredie, v ktorom sa zachovávajú tieto objekty, označujeme ako materská hornina. Pôda sa buď usadzuje vo výrazných vrstvách, alebo sa tieto vrstvy tvoria až neskôr, pričom niektoré vrstvy sa usadzujú vo vode, iné na suchu. Svoj podiel môžu pri tom zohrať aj rastliny rastúce v pôde, lebo vrstvy môžu vznikať aj ako dôsledok špecifického chemického a biologického pôsobenia rastlín získavajúcich z pôdy živiny. Každá vrstva zeme reprezentuje iný časový úsek

Je založená na sledovaní výrazných zmien a udalostí (eventov) rozlíšiteľných v horninovej sekvencii. Ako event možno označiť každú zmenu, krátkotrvajúcu a výnimočnú udalosť, ktorá sa odohrala počas tvorby sedimentárneho záznamu (zmeny fácie, alebo litológie, rýchlosti a zdroja sedimentácie, meniacej sa bioprodukcie alebo biologického zvratu). Identifikácia eventu v celosvetovom meradle je podmienená dĺžkou jeho trvania a možnosťou identifikácie krátkej zmeny (niekoľko 100-tisíc, niekedy len 10-tisíce rokov).