Fantázia a jej miesto v živote človeka

Svojráznym fenoménom vystupujúcim medzi predstavami a myslením je fantázia, obrazotvornosť, už tým, že nepracuje len so zmyslovými prvkami, ale aj s jazykom. Nie je však často odlišovaná od predstáv, je obvykle považovaná len za určitý druh predstáv, za ich originálnu kombináciu. W. Stern vystihuje podstatný znak fantázie, ktorý ju odlišuje od predstáv, keď chápe fantáziu ako „oblasť predstáv človeka, ktorá nie je totožná s objektívnym svetom“. Prechod od samotných predstáv k fantázii tvorí denné snívanie, ktoré môže byť rovnako odtrhnuté od reality. Zvláštnu, behavioristicky založenú definíciu fantázie podal E. Klinger, ktorý predstavuje fantáziu ako „všetku mentálnu činnosť, ktorej ideačné produkty nie sú subjektom hodnotené v termínoch ich užitočnosti pre dosahovanie niektorého bezprostredného cieľa“. Je to negatívne a veľmi problematické vymedzenie, ktoré v podstate chápe fantáziu ako druh mentálnej hry. Naopak dôležitú vývojovú funkciu prisudzuje fantázii antropológ A. Gehlen, podla ktorého fantázia kompenzuje chudobnú inštinktívnu vybavenosť človeka v boji s realitou, najskôr vo forme pohybových a neskôr obrazových fantazmatách. Považuje ju za „ďalej nerozložiteľný prafenomén“, vyjadrujúci určitý druh schopností vidieť veci v iných polohách, než aké majú v skutočnosti, obrazne povedané. Fantázia je „vlastným nervom hry“, ktorá je prípravou na život: ...