Filozofia - Platón (život, názory a dielo)

Staroveký grécky idealistický filozof, -Sokratov žiak, zakladateľ - objektívneho idealizmu, autor vyše 30 filozofických dialógov (Sofistes, Parmenides, Teaitetos, Ústava a i.). Obhajoval idealistický svetonázor a aktívne bojoval proti materialistickým učeniam tých čias. Využíval učenie Sokratovo, - Pytagorovcov - Parmenidovo a - Herakleitovo. Na objasnenie rozvíjal teóriu o existencií netelesných foriem vecí, ktoré nazýval „druhmi“ alebo „ideami“ a ktoré stotožňoval s bytím. Proti ideám staval nebytie, ktoré stotožňoval s hmotou priestorom. Zmyslový svet sa podľa neho rodí z „ideí“ a „hmoty“ a zaujíma stredné postavenie medzi nimi. „Idey“ sú večné, „nadpozemské“, nevznikajú, nezanikajú, sú nezávislé, nezávisia od priestoru a času. Zmyslové veci sú prechodné, relatívne, závisia od priestoru a času. Stredobodom Platónovej kozmológie je určenie o „svetovej duši“, stredobodom psychológie učenia o tom, že duša je navrhnutá do väzenia nášho tela a učenie o prevteľovaní. Platón rozlišoval druhy poznania podľa rozdielov medzi poznávanými predmetmi. Správne poznanie je možné iba o skutočne jestvujúcich „druhoch“. Prameňom takéhoto poznania sú spomienky nesmrteľnej duše človeka na svet ideí, ktorý duša pozorovala pred svojím presídlením do smrteľného tela.
...