Filozofia vedy

Kritický racionalizmus – Karl Raimund Popper (1902 – 1994) – zakladateľ kritického racionalizmu. Kritizoval princíp verfikácie a indukcionizmus. Proti kládol princíp falzifikácie (vyvrátenia) a dedukcionizmus.
Popperova filozoficko – metodologická koncepcia vzniká ako reakcia na wittgensteinovsko – carnapovskú verfikačnú doktrínu a označujeme ju ako falzifikacionizmus.
Princíp falzifikácie – overovanie hypotézy pokusmi o ich vyvrátenie. Odkrývaním omylov a chýb vedec hypotézu prebuduje alebo nahradí lepšou. Podmienkou je pluralizmus a konkurencia vo vede. Veda však nikdy nemôže dosiahnuť absolútnu pravdu.
Popper kritizuje historizmus a utopizmus (Platón, Hegel, Marx) – falošní proroci. Nie je možné vedecké predvídanie dejín. Koncepcia otvorenej spoločnosti – individuálna sloboda, politický a názorový pluralizmus.
Podľa Poppera princíp verfikácie nie je presvedčivý a nemá všeobecný charakter, lebo nie je použiteľný na vedecké zákony. Logický pozitivisti chápali tento princíp ako nástroj, prostredníctvom ktorého môže subjekt poznania preveriť pravdivosť alebo nepravdivosť výrokov na základe ich porovnávania so skúsenosťou, t.j. so zmyslovým zážitkom. V prípade, že nie je možné uskutočniť bezprostredné, ani sprostredkované porovnania so zmyslovou skúsenosťou, logickí pozitivisti prišli k záveru, že výrok nemá zmysel, nemá poznávací význam. Popper tvrdí, že zo zvláštneho nikdy nemôžeme logicky usudzovať o všeobecnom. Poukázal na to, že všeobecné výroky sa nikdy nedajú verifikovať, lebo vždy možno overiť len konečný počet prípadov. Všeobecné výroky, z ktorých sú zložené zákony však možno vyvrátiť. Zákony vedy nie sú empiricky potvrditeľné, t.j. priama verifikácia vedeckých zákonov nie je možná. Popper vychádzal z predpokladu, že vedecké generalizácie vždy prekračujú hranice empirických predpokladov.