Forfaiting - referát

Ako bankový obchod sa forfaiting začal vyskytovať na prelome 50. a 60. rokov. Prvá forfaitingová spoločnosť vznikla vo Švajčiarsku v roku 1965, kde banky hľadali uplatnenie pre svoj prebytočný kapitál. Vo Veľkej Británii sa dnes forfaitingovými operáciami zaoberajú všetky veľké banky a boli tam založené renomované forfaitingové spoločnosti.

Forfaiting patrí medzi osobitné finančno - úverové obchody bánk. Znamená odkúpenie strednodobých a dlhodobých pohľadávok (od 1 roka až do 10 rokov) bez spätného postihu dodávateľa. Odkupujú sa strednodobé a dlhodobé pohľadávky, ktoré vznikajú najmä v investičnej oblasti - pri dodávke strojov, zariadení a investičných celkov.Používa sa aj vo vnútri ekonomiky, ale predovšetkým v zahraničnom obchode. Forfaitér je ten, kto odkupuje stredno a dlhodobé pohľadávky (banka, príp. forfaitingová spoločnosť).Keďže forfaiting znamená odkúpenie dlhodobejších pohľadávok, je spojený s väčším rizikom ako factoring (pohľadávky musia byť zaistené bankou, štátom, prípadne iným subjektom). Preto sa dobre zvažuje každá pohľadávka, pričom nie všetky pohľadávky sú forfaitovateľné - vhodné k nákupu. Pri forfaitingu je odlišná i forma, v ktorej pohľadávky vystupujú. Pohľadávky môžu byť vo forme: vlastnej zmenky, cudzej zmenky, dokumentárneho akreditívu, bankovej záruky alebo čistej účtovnej pohľadávky. Na rozdiel od factoringu, kde boli väčšinou otvorené účtovné pohľadávky, pri forfaitingu je to najmä vo forme zmeniek. Zmenky sa pri forfaitingu využívajú aj preto, že pre forfaitera zmierňujú riziko nezaplatenia pohľadávky. Okrem toho, že zmenka je sama o sebe nástrojom, ktoré znamená veľkú pravdepodobnosť zaplatenia, inkasovateľnosť pohľadávky je možné premeniť takmer na istotu, ak ju necháme akceptovať alebo avalovať. Najjednoduchšou formou, ako zabezpečiť platenie zmenky, je jej avalovanie. Aval je záruka, že zmenka bude zaplatená. Najčastejšie sa uvádza priamo na zmenke slovami „per aval“ a podpisom avalistu (spravidla banky).