Forma vlády z hľadiska vzťahu spoločnosti a štátu. Demokracia.

FORMA VLÁDY Z HĽADISKA VZŤAHU SPOLOČNOSTI A ŠTÁTU. DEMOKRACIA
Podľa miery demokratickosti štátu, teda mieru účasti občanov na štátnej moci, na tvorbe najvyšších štátnych orgánov a na ich činnosti môžme rozdeliť formy vlády na demokratické a nedemokratické.
Liberálna demokracia
Slovo demokracia je gréckeho pôvodu. Znamená "vládu ľudu" a zatiaľ čo v minulosti sa spájalo s takou formou štátu, v ktorej o politických otázkach rozhodujú priamo občania, v súčasnosti už od demokracie nemožno oddeliť princíp suverenity ľudu, zastupiteľskú formu vlády a právny štát.
Medzi demokraciou a liberálnou demokraciou je rozdiel. Nie každá demokracia je liberálna. Demokraciu charakterizuje pravidlo väčšiny, majority, ktoré znamená, že prednosť dostane ten návrh, za ktorý sa vysloví väčšina, ktorý získa väčšinu hlasov. Liberalizmus rieši problém, spojený s nastolovaním väčšinovej vôle, resp. problém ochrany menšín pred tyraniou väčšiny. Liberálna demokracia usiluje o to, aby práva občanov, t.j. práva každého jedinca a menšiny, boli chránené pred zneužitím zo strany vládnej moci. Moc väčšiny musí byť v liberálnej demokracii obmedzená: existujú určité veci, ktoré väčšina nemôže robiť.
Spoločnosť musí hľadať také cesty k obmedzeniu moci väčšiny, ktoré sú zlučiteľné s vládou väčšiny. Táto väčšina musí byť ústavnou demokraciou. V ústave sú jasne stanovené limity moci i pravidlá podľa ktorých bude moc postupovať...

Teda aj demokracia môže byť totalitárna, ak jej východiskom nie je rešpektovanie politicky rovnoprávnych jednotlivcov. Ako však medzi politickými subjektami vytvoriť mocenský mechanizmus, ktorý by sám nezničil svoj základ: slobodu jedinca? Spoločnosť zložená z jednotlivcov predstavuje obrovské množstvo rôznych potrieb, cieľov a tomu zodpovedajúcich možností rozhodnutia. Spôsob, ktorým demokracia rieši tento problém, spočíva na dvoch pilieroch:
- prvým z nich je tzv. formálny konsenz, t.j. dohoda na formálnych pravidlách (postupe, procedúre) tvorby politickej vôle. Rozhodnutie prijaté podľa dohodnutých pravidiel sa považuje za legitímne.
- druhým je inštitucionálne obmedzenie počtu politických alternatív vytvorením sústavy relevantných politických subjektov (politických strán, hnutí a iných subjektov politického systému) (Hayek).
...