Fyzikalno-metalurgické základy tvárnenia kovov, plastické pretvorenie kovov a jeho popis, zákony tvárnenia

Význam a využitie technológie tvárnenia:
Tvárnenie je jednou z technológií používaná na výrobu výrobkov. Môžeme vyrábať výrobky majúce jednoduchý i zložitý tvar, polovýrobky pre ďalšie opracovanie a taktiež i hotové súčiastky.
Tvárnenie zaraďujeme medzi najproduktívnejšie technológie. Stupeň využitia materiálu je vysoký. Tvárnenie je základným technologickým procesom. Počas neho meníme tvar, rozmery a vlastnosti východiskového materiálu tak, aby výrobok spĺňal predpísané parametre.
Počas tvárnenia pôsobíme na východiskový materiál vonkajšími silami. Ich účinkom meníme tvar, rozmery a vlastnosti spracovávaného materiálu bez porušenia jeho súdržnosti. Schopnosť materiálu znášať veľké plastické deformácie bez porušenia jeho súdržnosti sa obecne nazýva tvárniteľnosť alebo plasticita.
Technológia patrí medzi najobtiažnejšie technologické procesy.

Teoretické základy tvárnenia:
Stavba kovov a ich zliatin:
Kryštál - predstavujeme si ho ako tuhé teleso, v ktorom sú jeho základné stavebné častice (atómy) usporiadané zákonite a pravidelne. Ak je teleso tvorené iba jedným kryštálom, hovoríme o monokryštále a ak je zložené z množstva kryštálov, hovoríme o polykryštále.
Zákonitosť priestorového usporiadania atómov zobrazujeme v kryštalografickej mriežke.
Najmenšia časť priestorovej mriežky, ktorá obsahuje najmenší počet uzlových bodov, sa nazýva elementárna bunka. Elementárnu bunku je možné definovať šiestimi charakteristickými parametrami. Prvými tromi parametrami sú dĺžky, merajúce sa na súradnicových osiach x, y, z. Druhými tromi parametrami sú uhly, ktoré jednotlivé súradnicové osi navzájom zvierajú. Označujú sa α, β a γ.
Podľa parametrov mriežky obecne rozoznávame 7 kryštalografických sústav.