Grécko (Základné údaje, Postavenie, Povrch...)

Postavenie

Grécko zaberá najjužnejšia časť Balkánskeho polostrova. Asi 15% jeho územia tvoria ostrovy v Egejskom, Iónskom a Krétskom mori, ktoré vznikli poklesom pevniny do Stredozemného mora. Pobrežie je preto veľmi členité, za Nórskom najčlenitejšie v Európe. Na severozápade Grécko hraničí s Albánskom, na severe s Macedónskom a Bulharskom, na severovýchode a východe s Tureckom.

Povrch

Väčšinu Grécka vyplňujú hory, prevažne vápencové. Západnú polovicu územia prechádza pohorie Pindos, ktoré je pokračovaním Dinárskej sústavy z Albánska a Macedónska. Na severovýchode je časť gréckej Macedónie a Thrákie lemovaná pohorím Belasica, Pirin a Rodopy na bulharských hraniciach . Hranicu s Tureckom tvorí rieka Marica. Z územia Macedónska vybieha do Egejského mora trojprstý polostrov Chalkidiki s posvätnou horou Athos na východe. Východne od pohoria Pindos sa rozkladá nížina Thesália, najväčšia v zemi. Od mora je opäť oddelená pásmom hôr, ktoré pri Soluňskom zálive vrcholí bájnou horou Oplymp, najvyššou horou Grécka. Pohorie Othrys pokračuje stadiaľto k juhovýchodu a vynorí sa z Egejského mora na ostrove Euboia, prebiehajúcou paralelne s pevninou. Od pohoria Pindos na juhovýchode vybiehajú masívy hôr až na polostrov Attika s hlavným mestom. Západne od Atén úzka Korintská šíja s prieplavom, ktorý kráti cestu z Egejského mora do Iónskeho mora, spojuje pevninu s polostrovom Peloponéz. Paralelné horské pásmo Peloponézu končí na juhu štyrmi polostrovmi, z nich najdlhší je hornatý Taygetos. Jeho pokračovaním je ostrov Kythéra a pás ostrovov, ktoré sa tiahnú cez Krétu na Rodos.
...