Hawkingov hviezdny posol

Hviezdny posol - tak sa volal spis, v ktorom Galileo Galilei oznámil, čo uvidel na nebi, keď naň takmer pred 400 rokmi ako prvý z pozemšťanov obrátil ďalekohľad. Hory na Mesiaci, fázy Venuše, Jupiterove mesiace, škvrny na Slnku, hviezdy v Mliečnej ceste ... celý nový svet. Za týmto svetom je ešte jeden, stvorený ľudskou predstavivosťou a túžbou po poznaní. A doň nás uvádza nová Hawkingova kniha.

Na výklad toho, čo Galileo a jeho nasledovníci zistili, po dlhú dobu slúžila Newtonova teória gravitácie. Opisovať pomocou nej vesmír bolo podobné ako pozorovať hviezdy voľným okom; a čím bol pre oči, hľadiace na nočnú oblohu, ďalekohľad, tým sa stala pre rozum, usilujúci sa pochopiť, čo tam vidíme, teória relativity. Je to mimoriadne výkonný nástroj, nie je však ľahké odhaliť, koľko možností sa v nej skrýva. Preto trvalo istý čas, kým sa pred vedcami, ktorí ju „obracali na nebo“, začali vynárať obrysy nového sveta. Galileom, ktorý v rokoch 1905 - 1916 tento nástroj zhotovil, bol Albert Einstein. On ho aj po prvý raz „obrátil na nebo“ (v zmysle: začal pomocou neho hľadať odpovede na fundamentálne otázky týkajúce sa vesmíru a dejov v ňom), keď navrhol model vesmíru, ktorý bol konečný, ale bez hraníc. To však bol len začiatok. Nasledovali ďalšie, rovnako udivujúce objavy: rozširovanie vesmíru, Veľký tresk, gravitačný kolaps a vznik čiernych dier, vyžarovanie čiernych dier ... Jedným z tých, čo najviac prispeli k vývoju našich predstáv o vesmíre po vzniku teórie relativity, bol Stephen Hawking. A tento geniálny teoretický fyzik a ťažko postihnutý človek, upútaný väčšinu života na pojazdné kreslo, napísal v roku 1988 knihu, ktorá sa stala novodobým Hviezdnym poslom. Volala sa Stručné dejiny času a bol to ozajstný bestseller. Predalo sa vyše 9 miliónov výtlačkov!