História baníctva v Španej Doline, ťažba a spracovanie medi

Význam baníctva na území dnešného Slovenska bol v minulosti taký veľký, že siahal ďaleko za hranice vtedajšieho Uhorska. Drahé kovy, ako aj meď a železo, sa získavali v banských revíroch na Slovensku v takých množstvách, že sa dostávali nielen do susedných, ale aj vzdialených zemí, ba našli si cestu i do Anglicka a zámorských krajín. Šírili sa aj povesti o slovenských baniach, o ich veľkosti, bohatstve, nevyčerpateľných zásobách rúd, o rozličných podivuhodnostiach, ktoré v nich možno vidieť, o mineráloch a minerálnych vodách, o nevysvetliteľných úkazoch, napr. o premene železa na meď, ktorú spôsobovali cementačné vody hlavne v Smolníku a medenorudných baniach v okolí Banskej Bystrice, o vyspelej banskej technike a o všeličom inom, o čom dnes ešte ani nevieme a dozvedáme sa to postupne z historických prameňov. V dejinách slovenského baníctva patrí popredné miesto stredoslovenskej banskej oblasti a v nej najmä banskobystrickému banskému revíru, kde dominovali medené rudy, hoci nemalý význam malo aj striebro a železo. Najväčší význam z hľadiska banskej výroby mala banícka osada Špania Dolina, ležiaca 11 km severne od Banskej Bystrici, neďaleko Starých Hôr, na rozhraní Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, vo výške 728 m.