História nákladného automobilu

V Nemecku sa prvýkrát v roku 1886 predstavil nákladný automobil poháňaný spaľovacím motorom. U väčšiny nákladných áut bol použitý pohon spaľovacím motorom, u niektorých bola využitá na pohon para. Tie nákladné autá, ktoré spaľovali uhoľný plyn sa vyrábali do 30. rokov. Vďaka Karlovi Benzovi v roku 1924 boli do cestnej premávky zavedené autá s naftovým motorom. Vynikali vyššou účinnosťou, všestrannosťou, úspornosťou a dlhou životnosťou. V automobilovom priemysle začali prevládať v sektore úžitkových vozidiel od konca 2. svetovej vojny až po dnešok. Viac úžitkových automobilov spolu s ťahačmi ( s možnosťou pripojenia prívesu ) priniesli dvadsiate roky. Účinnosť v ťažkom teréne preukázali počas 2. svetovej vojny americké nákladné autá s pohonom štyroch kolies. Po vojne sa začal meniť dizajn nákladných áut v súvislosti s prepravou stále väčšieho množstva tovarov po ceste namiesto po železnici. Od začiatku 50. rokov sa v Spojených štátoch objavili ťahače s predným náhonom a s výklopnou kabínou, čo znamenalo ich rozšírenie po celom svete. V roku 1954 vyrobila švédska firma Volvo turbo verziu naftového motora, ktorá zvýšila jeho výkon o 50%.